SKÚMANIE X

DUŠEVNÁ A LUDSKÁ PRÍDODA JE NEODVISLÁ A ROZDIELNÁ.

 

TINatures3.jpg (6673 bytes)

Všeobecné nezrozumenie.—Zemská alebo ludská a nebeská alebo duševná príroda.—Zemská slava a nebeská sláva.—Svedoctvo Biblie ohladom duchov.—Smrtedlnost a Nesmrtedlnost.—Móžú smrtedlné stvory matživot večný?—Spravedlnost v udelní milosti.—Skúmanie jednoho predpokladánia.—Rozličnost v dokonalosti.—Panovíncké právo Boha.—Boh sa postaral o udelenie dostatočnéj člastky pre človeka.—Vyvolenie tela Kristového.—Jako tá premena jejich prírody je prevedená

 

Church1C.jpg (6458 bytes)      [165] NSEVIDIAC, ŽE plán Boží miení všeobecné napravenie ku človeka predošlému stavu—téj ludskéj dokonalosti, utrtenéj v Raji—á že Krestanská Cirkev, jako výnimka v tomto pláne, má obdržat premenu prírody z ludskéj na duchovnú, Krestanstvo všeobecne predpokladalo, že žiadon nebude spasený, výjmúc tých ktorý dosiahnú tú duchovnú prírodu. 

     Avšak Svaté Písmo, dávajúc sluby života a požehnánia a napravenie pre všetky rodiny zeme, ponúká a slubuje premenu na premenu ku duchovnú prírodu jedine Cirkvi, vyvolenéj prez Vek Millenniumový; a nemóžeme nájst ani jedon riadok, ktorý by udržiaval takúto nádej pre druhých.

Family8.jpg (66939 bytes)      Jestli to množstvo človečenstva bude spasené od všetkých tých ponížení, slabostí, bolestí, trápenia a smrti, ktoré sú následky hriechu, a budú napravený ku stavu ludskéj dokonalosti ktorú mali pred jejich pádom, tak oni budú práve tak spasení od toho pádu, jako tý “povolaní” veku Cirkve, súčastnia sa téj “prírody Božiej.”
What is a perfect man?

Jesus40Teaching.jpg (5587 bytes)

     Nesprávné porozumenie, že čo robí dokonálého človeka, a neporozumenie tých výrazov smrtedlný a nesmrtedlný, a nesprávná mienka o spravedlnosti, spolu priviedli nás do tejto chyby, a prekrútili mnohé spisy ktoré ináče by boli lahko ku pozozumeniu. 

     Je to všeobecný pohlad, bárs neni podporuvaný ani skrze jedon text Svatého Písma, [166] že dokonálý človek nebol nikdy na zemi; že všetko, čo móžeme videt z človeka, je len ten čiastočne vyvynutý človek, a aby on dosiahnol dokonalost, musí sa stat duchovným. 

     Tento pohlad pomútí Svaté Písmo, namiesto vyvynuvánia téj harmónie a krásy, ktorá nasleduje z “správného rozdelenia slova pravdy.”

There were only two perfect men – Adam and Jesus.
Scales3.jpg (14707 bytes)
     Svaté Písmo nás učí, že boli len dvaja, a len dvaja, dokonálý ludia—Adam a Jeziš. Adam bol stvorený na obraz Boží; to jest, s podobnou mocou rozumu, pamate, rozsudku a vóle, a tima morálnýma patričnostámy spravedlivosti, dobrochtivosti a lásky, atd. 

     “Zo zeme, zemsky” on bol zemská podoba jednoho duchovného tvoru, majúc tie samé zvláštnosti, bárs v rosdielnom stupni a kolkosti. Tak velmi je človek podobou Boha, že Boh móaj ku tomu upadlému človekovy povedat: “Pod’, rozmýšlajme spolu.”

Adam was made ruler over all earthly things...

GiraffF.jpg (4175 bytes)

...a little lower than the angels.

     Tak, jako Jehova panuje nad všetkýmy vecmi, tak človek bol ustanovený kraluvat nad všetkýma zemskýma vecámi—Na našu podubu, nech on je pánom nad zvery, vtákov a ryby, atd. (Gen. 1:26.) 

     Mojžiš nám hovorí (Gen. 1:31) že Boh uznal človeka skrze neho spraveného—nie ktorého započal robit, ale dokončil—á Boh uznával jeho stvorenie za “velmi dobré,” to jest dokonalé; lebo dla náhladu Boha, v jeho očoch nič nedokonalé neni velmi dobré u jeho rozumných tvoroch.

     Dokonalost človeka, jako bol stvorený, je vydadrené v Žalm. 8:5-8:

“Ty si jeho spravil máličko nižšieho, než anjelov, a korunuval si jeho so slávou a ctou. 

“Ty si jemu dal pánstvo nad dielom rúk tvojích: ty si položil všetky veci pod jeho nohy; všetky ovce a voly, áno aj zvery pola, vtákov povetria a ryby morské.”

"All flesh is not the same; but there is one kind of flesh of men, another flesh of beasts, another of fishes, and another of birds."
I Corinthians 15:39

Sheep2F.jpg (2924 bytes)

Bird4ParrotsF.jpg (2602 bytes)

Family1F.jpg (2160 bytes)

LionF.jpg (2749 bytes)

Fish1F.jpg (3039 bytes)

Family2F.jpg (2541 bytes)

     Niekdo navrhol, aby do súhlasu uviedol Bibliu s teoriou vyvynutia, že to slovo “máličko” v Žid. 2:7, má sa rozumet, jako dočasne nižšy, a nie o stupeň nižšý, jako anjely. 

     Neni ale žiadného smyslu, aby sme to takto rozumeli. Je to uvedené zo Žalm. 8:5, a jestli porovnáme texty grécké a hebrejské, uvidíme, [167] že je tomu tak. Mienka je, jasne vyslovená, o maličký stupen nižší, než anjely.

 

 

 

 

 

 

Man.jpg (4290 bytes)

     Dávid, v jeho žalme, poukazuje na človeka v jeho prvotnom stave, a prorocký udává, že Boh nezanechal jeho originálný plán, že chce mat človeka na svoje podobu a králom zeme, a že sa on bude nanho pamatat, vykúpí jeho, a napraví ho na jeho prvý stav. 

     Apoštol (Žid. 2:7) vyvolává našu pozornost na to samé—že Boh jeho prvý ciel nezanechal; že človek, z prvu velký a dokonalý, ten král zeme, bude navštivený a napravený. Potom ešte dodá, Nevidimé ešte to slúbené napravenie, ale vidíme ten prvý krok Boha ku jeho dokončeniu. 

     Vidíme Ježiša korunuvaného so slávou a ctou dokonálého človeka, že on, jako súcá odmenu, z Božej milosti podstúpí smrt za každého človeka a takto pripraví cestu ku napraveniu človeka na všetko, čo utratil. Rotherham, jeden z tých najprísnejšých prekladatelov toto miesto prekladá nasledovne:

“Có je človek, že sa zpamatáš neho; Alebo syn človeka, žn ho navštívíš? Ty s’ ho spravil niečo menším, než poslov: Pokryl s’ ho so ctou a slávou, A postavil si ho nad dielo rúk tvojích.”

"A little lower" does not mean a little less perfect.      A ani si nemáme myslet, že málo nižšie v stupňi, znamená menéj dokonalý. Jedno stvorenie móže byt dokonalé, a pri tom na nižšom stupni, jako druhé; na príklad, jeden dokonalý kón by bol na nižšom stupni, jako jeden dokonalý človek, atd. Toto sú rozdielné prírody, s dušou a prez duše.

     Ku objasneniu podáváme tu nasledujúcú tabulu:

 

Stupne nebeského
alebo
duševného tvora.

Stupne zemského albo zverského tvora.

Stupne medzi rastlinámy.

Stupne medzi kamenámy (minerálmy).

SpiritF.jpg (1550 bytes)


Božský
-------
-------
Anjelský

Bird3GeeseF.jpg (2699 bytes)


Ludský
Zvieracý
Vtáčací
Ryby

Tree1F.jpg (3217 bytes)


Stromy
Kirky
Trávy
Mochy

EmeraldF.jpg (2559 bytes)


Zlato
Striebro
Med
Železo

 

Perfecting a nature does not change a nature.

There is a variety in perfection.

Flower11A.jpg (6170 bytes)

     [168] Jednkaždý z týchto kamenou móže byt čistý, ale zlate, zaujímá najvyššie miesto. Bárs každá  tých rastlín, donesená na dokonálost, by sa delila v jej prírode od druhých. 

     Práve tak je to aj u zverov: keby každá fajta bola dokonálá, predci by boli rozdiele; lebo zdokonálit prírodu neznamená premenit ju.*

*To slovo príroda je niekedy užívané v porovnávajúcom smysle, jako napríklad, ked hovoríme o jednom psovy, že je divéj prirody, alebo že jeden kóň má tichú prírodu, alebo zlú prírodu. Ale užívajúc to slovo takto, ono značí jedine náklonnost jednoho, porovnáne s druhým, a nemá nié do činenia s prírodou.

There are distinct differences of each nature.

The highest grade of mineral is a little lower than the lowest grade of vegetable, because in vegetable there is life.

     Tie stupne u duševných tvorov, tiež, bárs dokonalé, sú medzi sebou v pomere nižšieho a vyššieho v prírode. Tá príroda bózká je najvyššia a nad všetkýma duševnýma prírodámy. 

     Kristus skrze jeho vzkriesenie stal sa na tolko “lepším” od dokonalích anjelov, na kolko vyšej stojí príroda božská nad prírodou anjelskou.—Žid. 1:3-5.

     Zapomatajte si, že bárs tie triedy vo výš udanéj tabule sú rozdielné a neodvislé, predci jich móžeme medzi sebou poeovnat, jako: Najvyššý stupen kamenov je máličko nižšie, než najnižšý stupen rastlín, lebo v rastlinách je život. 

     Tak aj ten najvyššý stupen rastín je máličko nížší, néž najnižšý stupen zvieracého života, lebo ten život, ešte aj na najnižšom stupni, má dostatočnéj intelligencia, že je sebavedomý. Tak aj človek, bárs na najvyššom stupni medzi zvieracíma alebo zemskýma tvory, je “máličko nižej, než anjely,” lebo anjely sú duchovné alebo nebeské tvory.

There is a great contrast between sinful and restored mankind.

 

 

Kingdom2.jpg (3913 bytes)

     Je toto krásný protiv medzi človekom, jako ho teraz vidíme, poníženého skrze hriech, a tým človekom, ktorého stvoril Boh ku svojmu obrazu. Hriech pomály premenil jeho t’ahy, tak jako aj jeho charakter. Smnožené pokolenia, skrze nevedomost, slobodníctvo a všeobecnú upadlost, natolko premenili človečenstvo, že tá podobnost ku Bohu je u vatšiny pokolenia vytretá. 

     Morálná a rozumu jakost je skrčená; a púd zverský, neprávne vyvynutí, neni viac [169] riadený skrze ten vyššy. Človek utratil jeho telesnú silu v takéj miere, že pri všetkéj lekárskej vede, jeho priemené trvánie života je asi tridcat rokov, kdežto pred tým on dožil devat sto a tridcat rokov pod tým samým trestom, ale bárs takto zronený a ponížený skrze hriech a jeho trest, smrt, človek bude napravený ku jeho prvotnéj dokonálosti duše a tela, a ku sláve, cti a panuvaniu, prez a skrze millenniálné kraluvánie Krista. 

     Tie veci, ktoré budú napravené skrze Krista, sú tie, ktoré sme utratili skrze prestúpenie Adama. (Rim. 5:18, 19.) ­Človek neutratil jeden nebeský, ale zemský raj. Pod tým trestom smrti, on neutratil duševné, len ludské jestvuvánie; a všetko, čo bolo utratené, bolo zpátky kúpené skrze Vykúpitela, ktorý ohlásil, že on prišiel aby navrátil a ochránil to, čo je ztratené.—Luk. 19:10.

Perfect man is not a spiritual being.      Pri tomto máme aj dókas, že dokonalý človek neni duchovný tvor. Povedané nám je, že náš Pán, prv než zložil jeho slávu, aby sa stal človekom, bol “v jednej podobe Boha”—duchovná podoba, duchovný tvor; poneváč ale mal sa stat výkupním pre človečenstvo, musel sa stat človekom téj saméj prírody, jako ten hriešník, na miesto ktorého mal umret, a tak bolo potrebné, aby jeho príroda sa premenila. 

     A Pável nám hovorí, že on neprijal prírodu anjelov, jeden stupen niže, než jeho vlastný, ale že on zostúpil dva stupne, a prijal prírodu ludskú—stal sa človekom; prijal “telo.”—Žid. 2:16; Fil. 2:7, 8; Ján. 1:14.

Jesus13A.jpg (4363 bytes)      Pozorujeme, že toto nás uči, že anjelská príroda neni jediná príroda duchovná, ale že je ona nižšou, než bola tá nášho Pána prv než sa stal človekom; a vtedy nebol tak vysoko, jako je, teraz, lebo “Boh velmi povýšil jeho,” preto že sa stal človekom a volným výkupným jeho (Fil. 2:8, 9.) On je teraz duchovný tvor najvyššieho rádu, účastný božiej (Jehovovéj) prírody.

    Ale nie len že najdeme, d’okázané, že anjelské a ludské prírody sú rozdielné a neodvislé, ale toto aj dokazuje, že [170] aby niekdo sa stal dokonalým človekom, neznamená, že musí sa stat anjelom, nie viac, než dokonalost anjelskéj prírody pokazuje, že anjely sú božský a rovný Jehovovy; lebo Ježiš neprijal prírodu anjelskú, ale rozdielnú prírodu—prírodu ludí; nie tú nedokonalú ludskú prírodu, jako ju terz máme, ale tú dokonalú ludski prírodu. 

     On sa stal človekom; nie takým upadlým a skoro mrtvým tvorom, jako sú ludie dnes, ale človekom v plnom kvete dokonalosti.

Jesus, being a perfect man, could keep a perfect law.

Scales2B.jpg (16161 bytes)

     Zase, Ježiš musel byt dokonalým človekom, ináče by nebol mohol udržat dokonalý zákon, čo je plná miera spósobnosti dokonalého človeka. A musel on byt dokonalým človekom, lebo ináče by nebol mohol dat výkupné (zodpovedajúcú cenu—1 Tim. 2:6) za utratený život toho dokonalého Adama;

“Lebo jako skrze človeka prišla smrt, tak aj skrze človeka prišlo vzkriesenie mrtvých.” (1 Kor. 15:21.)

     Jestli by on bol býval v téj najmenšéj miere nedokonalý, to by bolo dokázalo, že je on pod zatraceným, a preto nebol by býval prijatiu hodná obet’; a tiež by nebol býval v stave dokonále udržat zákon Boži. 

     Dokonalý človek bol zkúšaný, nezodpovedal a bol zatracený. A len jeden dokonalý človek mohol dat tú zodpovedajúcú cenu, jako Vykúpitel.

Only a perfect man could give a
corresponding price for a perfect man.
     Teraz máme tú otázku pred sebou v druhéj podobe, a síce: Jestli Ježiš telesne bol dokonalý človek, jako nám Svaté Písmo ukazuje, či to nedokazuje, že dokonalý človek je jedno ludské telesné stvora—nie anjel, ale niečo nižšý než anjely? Logické nasleduvanie je neomylné; a ku tomu máme ešte svedoctvo Žalmistu (Žalm. 8:5-8) a zpomínanie toho skrze Pavla v Žid. 2:7-9.
 

 

 

 

Jesus35Baptism.jpg (8695 bytes)

     A ani nebol Ježiš miešanina tých dvojích príród, ludskéj a duchovnéj. Zmiešanie dvojích príród, nepodá ani jednu ani druhú, ale jedno nedokonalé stvora, ktoré je nehodné božieho zariadenia. Ked Ježiš bol telesný, bol dokonalý ludský tvor; pred tým časom on bol dokonalý duchovný [171] tvor; a od času jeho vzkríesenia je on dokonalý duchovný tvor najvyššieho rádu. 

     Až za času jeho posvatenia až ku smrti, jako je to predstavené v jeho pokrstení—v jeho tridcátem roku (dla zákona chlap, a preto správný čas posvatit sa, jako chlap)—obdržal on vážnost jeho dedictva božskéj prírody. (Mat. 3:16, 17.) 

     Tá ludská príroda musela byt posvatená smrti pred tým než mohol obdržat len slub téj božekéj prírody. Ked sa stal človekom, stal sa poslušným až do smrti; začo Boh ho povýšil ku prírode božskéj. (Fil. 2:8, 9.) 

     Jestli toto v písané v Svatom Písme je pravdivé, tak nasleduje, že on nebol povýšený na prírodu božskú, kým tá ludská príroda nebola obetuvaná—mrtvá.

Jesus was not a combination of two natures.

Twice, Jesus experienced a change of nature.

Jesus38BabeF.jpg (9282 bytes)

"But when the fullness of the time was come, God sent forth his Son, made of a woman, made under the law." Galatians 4:4

Jesus39Estelle.jpg (10351 bytes)

"And the Word was made flesh, and dwelt among us, (and we beheld his glory, the glory as the only begotten of the Father,) full of grace and truth." John 1:14

Jesus gave an equivalent for what Adam lost.

Jesus15SamaritanF.jpg (4397 bytes)

"For such an high priest became us, who is holy, harmless, undefiled, separate from sinners, and made higher than the heavens." Hebrews 7:26

     Takto vidíme, že Ježiš nebol miešanina príród, ale že dva razy zkúsil premenu prírody; po prvý raz, z duchovnéj na ludskú; potom z ludskéj na ten najvyššý stupen duchovnéj prírody, na božskú; a v každom pade tá jedna bola daná za druhú.

     V tomto velkom príklade dokonáléj ludskosti, ktorá stála nepoškvrnená pred svetom, kým obetuvaná na vykúpenie sveta, vidíme dokonalost, ktorú naše pokolenie utratilo v Adamovy, a ku ktoréj ono má byt napravené. 

     Že sa stal tým výkupným, náš Pán Ježiš dal rovnú hodnotu za to, čo človek utratil; a preto všetko človečenstvo obdrží zase, skrze vieru v Krista a skrze poslušnost ku jeho požiadavkám, nie duchovnú, ale slavnú, dokonalú prírodu ludskú—“tú utratenú.”

     Tie dokonalé smysle a sily dokonalého človeka móžú byt cvičené nekonečne, a na nových a rozličných poliách zaujímavých cielov, a vedomost a šikovnost móže sa značne zvatšit; ale žiadné také zvatšenie vedomosti alebo moci nepremení prírodu a nespraví ju viac, než dokonalou. To len bude vyvynutie a rozširenie dokonalých ludských mocí. 

     Zvatšenie vedomosti a šikovnosti zajiste bude človeka požehnaná výhoda ku večnosti; ale pri tom on vždy bude [172] clovekom, a bude sa len učif’, aby mohol tie móci ludskéj prírody, ktore už má, úplne uživat. Prez jeho široké hrenice, nemá on nádeje, a ani nebude mat’ vólu, prestúpit, poneváč jeho pránie neprevyšuje hranice jeho moci.

     Ježiš jako človek bol príkladom dokonaléj prírody ludskéj na ktorú človečenstvo bude napravené, ale od času jeho vzkriesenia on je príkladom slavnéj prírody božekéj, ktoréj sa tá prestupená Cirkev, pri vzkriesení, zúčastní.

"There are also celestial bodies, and bodies terrestrial; but the glory of the celestial is one, and the glory of the terrestrial is another."
I Corinthians 15:40
     Poneváč prítomný vek je zvatša použitý na vyvynutie tejto triedy, ktoréj je slúbená premena prírody, a poneváč apoštolské epištoly sú posvatené ku vyučuvániu tohoto “malého stádečka,” namáme si myslet, že plán Boži sa skonćí s dokonaním tejto vyvolenéj spoločnosti. 

     A ani, z drujéj strany, namáme prejst na krajný, protiv, a predpokladat, že týto zvláštné sluby o tejto božskéj prírode, duchovných telách, atd., sú cielené skrze Boha pre všetko človečenstvo. Pre týchto tie “prevelké a cenné sluby” vyše a nimo tých druhých cenných slubov dané celému človečenstvu. 

     Aby sme mohli spravne rozdelit slovo pravdy, máme pozoruvat, že Svaté Písmo uznává dokonalost prírody u toho “malého stádečka,” a zdokonálenie prírody ludskéj v napravenom svete, jako dve rozdielné veci.

What is a spirit being?

SpiritF.jpg (1534 bytes)

     Poneváč prítomný vek je zvatša použitý na vyvynutie tejto triedy, ktoréj je slúbená premena prírody, a poneváč apoštolské epištoly sú posvatené ku vyučuvániu tohoto “malého stádečka,” namáme si myslet, že plán Boži sa skonćí s dokonaním tejto vyvolenéj spoločnosti. 

     A ani, z drujéj strany, namáme prejst na krajný, protiv, a predpokladat, že týto zvláštné sluby o tejto božskéj prírode, duchovných telách, atd., sú cielené skrze Boha pre všetko človečenstvo. Pre týchto tie “prevelké a cenné sluby” vyše a nimo tých druhých cenných slubov dané celému človečenstvu. 

     Aby sme mohli spravne rozdelit slovo pravdy, máme pozoruvat, že Svaté Písmo uznává dokonalost prírody u toho “malého stádečka,” a zdokonálenie prírody ludskéj v napravenom svete, jako dve rozdielné veci.

     Neni nikde zaznačené, že by sa bolo volakedy nejaké tvora, už či duchovné, či ludské, premenilo z jednéj prírody na druhú, vyjmúc Syna Božieho; a toto bol výmienečný pád pre výminečný ciel. 

     Ked Boh stvoril anjelov, on zajiste chcel, aby nima ostali večne, a tiež tak s ludmi, každý súc dokonalý na svojom stupňi. Aspoň Svaté Písmo nezpomíná žiaden iný ciel. Tak jako v nedušných stvorení je krásná a nekonečná rozličnost, tak aj v živých a rozumných tvoroch rozličnost v dokonalosti je možná. 

     Každé stvorenie v jeho dokonalosti je slavné; ale, jako Pavel hovorí, sláva nebeských je iná sláva, a sláva zemských je zase iná a rozdielná sláva.

Spirit beings can be present, yet invisible.

ElishaF.jpg (4630 bytes)
Elisha's Servant
saw Angels in Chariots

Spirit beings can assume human forms.

GideonF.jpg (6148 bytes)
An Angel Appeared to Gideon

     Jestli skúmáme faktá naznačené o našom Pánovi Ježišovi po jeho z mrtvých vstání, a o anjeloch, ktorý sú duchovné tvory, takto “porovnajúc duchovné veci s duchovnýma” (1 Kor. 2:13) nadobudneme známost všeobecnú ohladom duchovných tvorov. 

     Po prvé, anjeli móžú bty a často sú prítomný ale neviditedlný. “Anjel Pána prebýval s tyma, ktorý sa neho bojá” a “Či sú to neni pomocný anjeli, poslaní pomahat tým, ktorý sú dedičmy spasenia? (Žalm. 34:7; Žid. 1:14.) Či oni pomahali viditedlne alebo neviditedlne? Neomylne neviditedlne. Eliša bol obklúčený 

     [174] neprátelskými Assyriánmy; jeho služebník sa bál; Eliša sa modlil ku Pánu, a toho mladého človeka oči sa otvorili, a on videl vrchy okolo nich plné s ohnámi a ludí na koňoch z ohňa. A zase, bárs pre Balaama anjel bol neviditedlný, jeho osel, jeho oči súc otvorené, videl neho.

     Po druhé, anjeli móžú vziat na seba podobu ludí, a ukázat sa, jako ludia. Pán a dvá anjeli tak sa predstavili Abrahámovy, ktorý pripravil večeru pre nich, a ktorú oni zjedli. Najprv myslel Abrahám, že sú to traja ludia, a až ked sa oni strojili odíct, on našiel, že ten jeden bol Pán, a tí druhý dvaja anjeli, ktorý potom išli do Sodomy, a oslobodili Lota. (Gen. 18:1, 2.) 

     Jeden anjel sa ukázal Gideonovy, jako človek, ale neskór dal seba rozoznat’. Jeden anjel sa ukázal otcovi a matke Samsona, a oni mysleli, že je človek, kým vstúpil na nebe v plameni oltára.—Sudc. 6:11-12; 13:20.

Spirit beings are glorious and bright.

Paul2.jpg (12026 bytes)
Saul of Tarsus

   "At midday, O King, I saw in the way a light from heaven, above the brightness of the sun, shining round about me and them which journeyed with me.
   And when we were all fallen to the earth, I heard a voice speaking unto me, and saying in the Hebrew tongue, Saul, Saul, why persecutest thou me?
   It is hard for thee to kick against the pricks."
Acts 26:13,14
Paul4.jpg (4600 bytes)
     Po tretie, duchovné tvory sú slavné v jejich obyčajnom stave, a často sú zvané slavnýma a jasnýma. Tvár toho anjela, ktorý odvalil kamen z hrobu, bola “jako blesk.” Daniel uzrel jedno duchovné telo, ktoré opisuje, hovoriac, Jeho oči boli, jako dva ohňe, jeho tvár jako blesk, jeho ruky a nohy jako hladená mosad’, a jeho hlas jako hlas množstva. 

     Pre ním padol Daniel jako mrtvý. (Dan. 10:6, 10, 15, 17.) Tarsuský Saul podobne uzrel slavné telo Kristové svietiac nad svelto slnka na poledne. Saul oslepol a padol na zem.

     Tak daleko sme našli, že duchovné tvory sú naozaj slavné; ale že sú, výjmúc skrze otvorenie očí, aby jich videli, alebo ked sa oni ukážú telesne jako ludia, pre ludí neviditedlné. Toto najdeme pojistené, ked skúmáme dálej podrobnosti týchto zjevení. Saul videl Pána sám, aludia s ním cestujúcí počujúc has, nevideli nikoho. (Skutk. 9:7.) 

     Ludia, ktorý boli so Saulom, nevideli to slavné tvora, ktoré on opisuje, ale velký strach jich napadol, a oni ušli a skryli sá. A zase toto slavné tvora ohlásilo, “Knieža královstva [175] Peržov protivil sa mne prez dvadcat jeden dní.” (Dan. 10:13.) 

    Či Daniel, tak velmi oblúbený skrze Pána, padol jako mrtvý pred týmto jedným,m ktorému protivilo sa knieža Peržie prez dvadcat jeden dni? Jako je to? Azjiste sa on neukázal v sláve tomu kniežatu. Nie; on alebo bol neviditedlne s ním, alebo sa mu predstavil jako človek.

     Náš Pán, od času jeho z mrtvých vstánia, je duchovný tvor; tak teda má mat tú samú moc, jako sme videli u anjelov opísanú. A je tomu tak, jako budeme videt viac úplne v jednom nasledujúcom odseku.

Spiritual and human natures are distinct.      Tak nachádzáme, že Svaté Písmo považuje prírody duchovné a ludské jako rozdielné a neodvislé, a nedává nám žiadnécho dókazu, že by sa jedna do druhéj vyvynút mohla; ba naopak, ono ukazuje, že len niekolký budú volakedy premenený z ludskéj prírody na božskú, ku ktoréj Ježiš, jejich hlava, bol povýšený. 

     A táto zvláštná vlastnost plánu božieho má ten zvláštný ciel aby týto, jako poverenci Boží, pripravili týchto na to velké budúcé dielo napravenia všetkých vecí.

     Skúmajme teraz tie výrazy

Mortality means
death is possible.

Grave1.jpg (10620 bytes)

Smrtedlnost a nesmrtedlnost.

     Uvidíme, že jejich opravdový význam je v úplnom súhlasé s tým, čo sme zkusili v porovnaní svedoctva Biblie ohladom ludských a duchovných tvorov, a nebeských a zemských slubov. Týmto slovám obyčajne pripisujú velmi neistý význam, a chybné mienky o jejich význame spravia chybné pochopy o vecách z ktorými sú spojené.

“Smrtedlnost” značí stav možnosti smrti; nie ten stav smrti, ale jeden stav v ktorom smrt je možná.

“Nesmrtedlnost” značí stav nemožnosti smrti; nie len jeden stav slobodný od smrti, ale stav, v ktorom smrt je nemožnost.

     Všeobecná a chybná mienka o smrtedlnosti je, že to je [176] stav, v ktorom smrt je nevyhnutná, kdežto mienke o nesmrtedlnosti je viacej správná.
Immortality means death is impossible.

There is confusion on mortality and immortality.

     To slovo nesmrtedlný znači nie smrtedlný, a tak už složenie slova ukazuje na jeho pravý význam. Poneváč tá chybná mienka panuje o tom slove smrtedlný, sú tak mnohý pomatený, ked chcú rozhodnút, jestli Adam bol smrtedlný alebo nesmrtedlný pred jeho priestupkom. 

     Oni tak rozumujú že keby bol býval nesmrtedlný, Boh by nebol hovoril: “a ten den, na ktorý budeš jest z neho, zajiste umreš”; lebo je nemožné pre jedno nesmrtedlné stvora umret. 

     Je to cele logické. Z druhéj strany, hovoria oni, keby bol býval smrtedlný, v čom by bola tá hrozba trestu “Zajiste umreš”; lebo ked smrtedlný (dla jejich chýbnéj mienky) itak by nebol mohol újst smrti?

Mortal life is sustained by external elements.

 

     Tá tažkost jako móžeme badat’, je v chybnom význame, pripisuvaném tomu slovu smrtedlnost. Užime pravý význam, a všetko bude jasné. Adam bol smrtedlný, to jest, v jednom stave, v ktorom smrt bola možnostou. 

     Mal on život v plnéj a dokonaléj miere, ale nie stálý život. Jeho život bol udržiavaný; skrze každý strom Raju, okrem toho jednoho zakázaného; a tak dlho, kým on pokračuval v poslušnosti a v súhlase s jeho Stvoritelom, jeho život bol istý—á udržuvácé živle mu neboli odtianhnuté. Tak vidíme, že Adam mal život; a smrti mohol vyhnút, ale on bol v takom stave, v ktorom smrt bola možnostou—bol smrtedlný.

     Naskytne sa otázka, že ked Adam bol smrtedlný a pod zkúškou, či bol on pod zkúškou pre nesmrtedlnost? Všeobecná odpoved by bola, že áno. My odpovedáme, že nie. Jeho zkúška bola preto, aby sa ukázalo, či je on hoden toho života a požehnánia ktoré mal. A poneváč nikde nebolo slúbené, že ked bude poslušný stane sa nesmrtedlným, musíme takú špekuláciu vynechat, jako o ktorej nemóže byt ani reči. 

     Jemu bolo slúbené, že bude požívát tie požehnánia, ktoré vtedy mal, dokial bude poslušný, a bolo [177] mu hrozené, že utratí všetko a umre, jestli bude neposlušný. Je to falošné vykladanie slova smrtedlný, čo uvedie ludí všeobecne ku tej mienke, že všetky stvorenie, ktoré neumrú, sú nesmrtedlné. 

     A preto oni do tejto triedy uhrnú nášho nebeského Otca, nášho Pána Ježiša, anjelov a celé človečenstvo. Toto je ale omyl; to velké množstvo člosvečenstva, vykúpené od pádu, taktiež anjeli nebeský, budú všdy smrtedlný. 

     Bárs v stave dokonalosti a požehnánis, oni vždy budú mat tú smrtedlnú prírodu, ktorá móže upadnút v smrt, v tú odmenu hriechu, jestli by zhrešili. Istota a stálost jejich jestvuvánia bude pod podmienkámy, tak jako to bolo s Adamom, poslušnosti ktomu všemúdrému Bohu, ktorého spravedlivost, láska a múdrost, aktorého moc spravuvat všetky veci ku dobrému tích, ktorý milujú jeho a slúžia jemu, bude ukázaná skrze jeho zachádzanie z hriechom v prítomnom čase.

Only the Divine Nature is immortal. The great mass of mankind will always be mortal.

Satan is to be destroyed, which proves that angels are mortal.

     Na žiadnom mieste v Písme Svatom neni uvedené, že anjeli sú nesmrtedlný, a ani, že napravené človečenstvo bude nesmrtedlne. Ba naopak, nesmrtedlnost je pripisuvaná le prírode božskéj—predne len Jehovovy; potom nášmu Pánu Ježišovi v jeho terajšom stave jeho velkého povýšenia; a konečne skrze slub, Cirkvi, tomu telu Kristovémy, ked bude oslávená s ním.—1 Tim. 6:16; Ján. 5:26; 2 Petr. 1:14; 1 Kor. 15:53, 54.

     Nie len že máme dókazy, že nesmrtedlnost je vlastnost len prírody božskéj, ale máme dókazy, že anjely sú smrtedlný, v tom fakte, že Satan, ktorý bol volakedy jejich hlava, má bty zničený. (Žid. 2:14.) To, že on móže byt zničený, dokazuje, že anjeli, jako trieda, sú smrtedlní.

     Pri tomto svetle, vidíme, že nenapravitedlný hriešníci, ked budú zničený, smrtedlný a nesmrtedlný stvorenia budú žit na veky v radosti, štastiu a láske—tá prvá trieda majúc prírodu, nemožnú podstúpit smrt, stálý život,--život sám v sebe (Ján. 5:26); a tá druhá, majúc prírodu smrtedlnú, ale skrze jej dokonalost a známost hriechu a [178] jeho hriešníctva, nedávajúc príčinu ku smrti. Oni, súc potvrdený skrze zákon Boži, budú stále a večne dostávat potrebné živle, ktoré jich udržia v dokonálosti, a nikdy neumrú.
Man being mortal – destroys the doctrine of eternal torment.

"The soul that sinneth, it shall die."

     Toto zprávné posnánie znamenánia výrazov smrtedlný a nesmrtedlný, a jejich uživania v Svatom Písme, zničí ten základ toho učenia o večnom trápení. Ona spočivá na tej teorii, že Boh stvoril človenka nesmrtelným, a že on nemóže prestat jestvuvat, a že Boh ho nemóže zničit; apreto to tvrdenie, že ten nenapravitedlný musí žit’ volakde a volajako, a nasleduje, že poneváč sú oni neni v súhlase s Bohom, jejich večnost musí byt samé trápenie. 

     Ale slovo Božie ujistuje nás, že on sa postaral, aby takéto zvečnenie hriechu a hriešníkov nebolo možné; že človek je smrtedlný, že plný trest volného hriechu proti úplnému svetlu a vedomosti, nebude život večného trápenia, ale druhá smrt. “Duša, ktorá zhrešila, umre.”

“Kdo si ti, ktorý Bohu odmlúváš?”
Rim. 9:20.

     Je to chybná mienka niektorých, že žiadá to spravedlivost, aby Boh nerobil rozdielu v udelení jeho milostí medzi jeho stvorením; a že ked jednoho povýší na vysoké postavenie, dla spravedlivosti musé to urobit so všekýma, jestli len sa neukáže, že niektorý utratili jejich právo, v ktorom páde oni správne sú postavení na nižší stav.

God had a right to create Jesus higher than the angels.      Jestlio by toto správné bolo, tak by to znamenalo, že Boh nemal práva postavit Ježiša vyše, než anjelov, a ho povýšit dalej na prírodu božskú, jestli len nemienil to samé urobit s anjeli a so všetkýma ludmi. 

     A aby sme ešte délej išli, jestli niektorý ludia majú byt povýšený a účastný prírody božiej, tak všetci ludia musia byt povýšený na ten samý stav. A prečo by sme to netiahli ešte dálej, a použili ten istý zákon vyvynutia pri stvorení zvierat a chrobákov a tvrdit, že poneváč sú oni všetky Božie stvorenia, [179] oni konečne musia dohiahnút ten najvyššý stupen jestvuvánia—tú prírodu božiu? 

     To je ohavné, ale práve tak rozumne nasleduvané, jako bárs ktoré druhé nasledovánie je z tohoto predpokladaného stanoviska.

Galalxy7.jpg (15555 bytes)

     Možno nikdo by nebol náklonný tak daleko viest toto chybné predpokladanie. Ale jestli by one bolo založené na spravedlivosti, kde by sa to prestalo, bez toho, že by bolo nespravedlivé? A jestli by ten plán Boží naozaj taký bol, kde by bola tá krásná rozličnost v jeho dielách? Ale plán Boží neni taký. 

     Všetká príroda, či dušná či brezdušná, ukazuje nám slávu a rozličnost moci a múdrosti božiej. A tak jako “Nebesá ukazujú slávu Boha, a oboha dielo ruky jeho” v zázračnej rozličnosti a kráse, ešte vo vatšej miere poukážú jeho rozumné stvorenia v rozličnosti tú vyššiu slávu moci jeho. 

     Tak my nasledujeme, z výslovného učenia Slova Božieho, z rozumu a z podobných prípadov v prírode.

Justice understood.      Velmi vážné je, aby sme mali pravý pochop o spravedlnosti. Milost nikdy namá byt ocenena, jako spravedlive zaslúžená odmena. Jednoduché prevedenie spravedlnosti neni priležitost pre zvláštnú vdačnost, a ani neni dókazom lásky; ale Boh vylial jeho velkú lásku na jeho stvorenia, v jednom nekonečnom rade nezaslúžených milostí, ktoré majú vyzvat jejich lásku a chválu.
Mouse.jpg (34144 bytes)      Boh mal práva, jestli by sa mu bolo lúbilo, stvorit nás na krátky odsek času, ešte aj ked by sme neboli zhrešili. Takto urobil s niektorýma z jeho nižších tvorov. On by bol mohol dovolit nám požívat jeho pošehnánie za čas, a potom, bez neprávosti, bolby mohol zničit naše jestvavánie. 

     A naozaj, aj tak kráktký život by bola milostou. Je tolen jeho milost, že vóbec jestvujeme, o čo vatšia milost je to navrátenie toho života, ktorý sme ráz utratili skrze hriech.

   Aspiration of Lucifer--
   "How art thou
fallen from heaven, O Lucifer, son of the morning!
   "How art thou cut down to the ground, which didst weaken the nations!
   "For thou hast said in thine heart, I will ascend into heaven, I will exalt my throne above the stars of God:

   "I will sit also upon the mount of the congregation, in the sides of the north."
   Isaiah 14:12,13
     A potom, je to Božia milost, že sme ludia a nie zvery; je to jedine Božia milost, že anjeli sú od prírody niečo vyššej, než ludia; a je tiež Božia milost, že Pán Ježiš [180] ajeho nevesta budú účastní prírody božiej. 

     Patrí sa teda pre všetky jeho rozumné stvory, prijat z vdačnostou všetko, čo Boh nám dá. Každý iný duch zaslúží zatracenie, a po vytrvaný, poníženie a zničenie. Človek nemá práva chcet sa stat anjelom, lebo nebol nikdy na to povolaný; a ani anjel nemá práva chcet dosiahnút prírodu božiu, lebo mu to nikdy nebolo núkané.

     Bolo to pránie pýchy Satanovéj, čo priviedlo jeho poníženie a skončí sa s jeho zničením. (Eza. 14:14.)

“Kdokolvek povýší seba, bude ponížený; a ten kdo sa poníži, bude povýšený” (Luk. 14:11) ale nie potrebne na najvyššý stupeň.

 

 


Abraham

     Čiastočne následkom chybnej mienky o spravedlivosti, a čiastočne následkom druhých príčin, to učenie vyvolenia, jako je učené v Svatom Písme, bolo príčinou mnohéj zvady a nezrozumenia. Že Svaté Písmo učí o vyvolení, nebudú mnohý tajit’, ale že na jakom základe to vyvolenie spočivá, v tom sú mienky velmi rozdielné, niektorý tvrdiac, že je ono bez podmienečné, druhý zase, že je ono pod podmienkámy. 

     Istý stupen pravdy dla našej mienky, je v každom z týchto pohladov. Vyvolenie zo stránky Boha, je výraz jeho volby pre istý ciel, úrad alebo stav. Boh zvolil, aby niektorý z jeho stvorení boli anjeli niektorý ludia, druhý zase zvery, vtáci, chrobáci, atd., a niektorý aby mali jeho vlastnú božiu prírodu. 

     A bárs Boh všetkých, ktorých zvolí ku prírode božiej, zvolí dla istých podmienok, predci nemóžeme tvrdit, že týto zvolený to viac zaslúžia, než iný; lebo je jedine jeho milost, že bárs ktorý tvor jestvuje na bársktorom stupni.

     “Takto pravil Pán, ten Svatý z Izraelu, jeho (človekov) stvoritel: Zpýtaj sa mna o veciach budúcích. Ohladom mojích dietok a ohladom mojích rúk práce či mi rozkážeš? Já som stvoril zem, a stvoril človeka na ňu: Já a moje ruky rozprestreli nebesá, a všetkých som já rozkázal.”

Potter1.jpg (7009 bytes)

Hath not the potter power over the clay?

Potter2.jpg (6651 bytes)

     “Takto pravil Pán, ktorý stvoril nebesá, sám Boh, ktorý stvoril zem; on ju zariadil a estvoril ju na darmo, on stvoril ju, aby bola obývaná; Já som Pán, a neni nikoho mimo mňa.” (Eza. 45:11, 12, 18.) 

     Žiadon nemá práva rozkazuvat Bohu. Ked on zriadil zem, a ked on nestvoril ju na darmo, ale chcel, aby bola obývaná skrze napravených, dokonálých ludí, kdo sme my, aby sme sa protivili Bohu, a povedali, že je to neprávost, že on nezmení jejich prírodu a nespraví jich účastnýma duchovnéj prírody, takéj, jako anjelov, alebo jeho vlastná božská príroda je? 

     O čo peknejšie je to, ponížene sa priblížit ku Slovu Božiemu, a “zpýtat” sa ohladom vecí budúcích, jako “rozkázat,” že on musí previest naše mienky? Pane, zdrž tvojích služebníkov od priestupných hriechov, a nepripust jím opanuvat nás. Žiadné z dietok Božích, veríme, by vedome nerozkazuval Pánu; a predci kolký jako lahko a nevedome upadnú do tejto chyby.

The human race are God’s children by creation – the work of his hands.      Pokoleni ludské sú dietky Božie skrze stvorenie—dielo ruki jeho—a jeho plán ohladom jich, je jasne opísaný v jeho Slove. 

     Pavel hovorí, že prvý človek (ktorý bol príklad že jaké to pokolenie bude, ked zdokonalené) bol z [182] hliny, zemský; a jeho potomci, vyjmúc Cirkev Evanjeliumu, pri vzkriesení ešte vždy budú zemský, ludský, prislúchajúcí zemi. (1 Kor. 15:38, 44.) 

     Dávid vyhlasuje, že človek bol spravený len máličko nižši, než anjeli, a bol korunuvaný zo slávou, ctou a pánstvom, atd. (Žalm. 8:4-8.) A Peter, náš Pán, a všetci proroci, od počiatku sveta, tvrdia, že pokolenie ludské bude napravené ku tej slavnéj dokonálosti, a bude mat zase panstvo nad zemou, jako mal jeho zastupca, Adam.—Skutk. 3:19-21.

 

Close1.jpg (4491 bytes)
Close2.jpg (6357 bytes)
Close3.jpg (4255 bytes)

      Toto je ten osud, ktorý Boh zvolil dat pokoleniu ludskému. A jaký slavný to osud! 

     Zatvorte oči na chvílku pred tym obrazom trápenia a smútku, poníženia a utrpenia, ktoré panujú skrze hriech, a predstavte si pred Vašíma duševným očami tú slávu dokonaléj zeme. 

     Ani obláček hriech u nezatmieva súhlas a pokoj tej dokonaléj spoločnosti; žiadnej horkéj mysle, žiadného zlého slova alebo zraku; láska vre z káždého srdca, a stretne lásku v každom druhom srdci, a dobrochtivost videt v každom čine. 

     Nebude viacej nemoce; ani žiadnéj bolesti, ani žiadného znaku zkáze, ani strachu od nej. Predstavte si ten obraz pomerného zdravia a krásy ludského tela a tváre, ktorý len volakedy uzrený bol, a to dokonalé človečenstvo bude mat tieto vlastnosti ešte vo vatšej miere. 

     Vnúterna čistota a rozumná a morálná dokonalost bude vyrazená na každej svietiacéj sa tváry. Taká bude zemská spoločnost; a pláčúcím budú slze utreté, ked oni budú videt to dielo vzkriesenia dokončené.—Zjev. 21:4.

 

Man will be absorbed and enraptured with the glory on the human plane.

FlowerRose3.jpg (15468 bytes)

As God rejoices
in perfection, so will it be with man.

 

 

Flower9.jpg (2124 bytes)
Flower7.jpg (2137 bytes)
Flower10.jpg (15686 bytes)
FlowerRose4.jpg (30082 bytes)

     A to je len premena v spoločnosti ludskéj. Upzorujeme Vás že zem, ktorá bola “spravená, aby bola obývaná” skrze také pokolenie tvorov, bude pre nich zodpovedajúcé a jím sa páčiacé prebývanie, tak jako bolo v Raji, do ktorého ten príkladny človek bol postaveny. 

     Raj bude napravený. Zem nebude viac rodit’ trnie, a nebude treba človekovi pracuvat v potu jeho trári, aby si zaslúžil svoj chlieb, ale “zem bude rodit lahko a prirozene.” “Pustatina [183] vykvitne jako ruža”; nižšie zverské stvorenie bude dokonalé, volný a poslušny službníci. 

     Príroda s jej krásnýma rozmanitostámy bude volat človeka z každéj strany, aby hladal a poznal tú slávu, moc a lásku Božiu; a jeho duch a srdco bude jasat’ vjeho hrudi. To nespokojné túženie po niečo novom, ktoré teraz panuje, neni prirozené, lebo sme neni dokonalí, a naše okolnosti sú neni priaznivé. 

     Neni to božské, vždy túžit’ po niečo novém. Skoro všetky veci sú staré pred Bohom; a on sa najviac teší z tých, ktoré sú staré a dokonalé. Tak to bude s človekom, ked bude napravený ku podobe Božiej. 

     Ten dokonalý človek nebude znat alebo ocenuvat ú plne, a preto nebude si žiadat, tú slávu duchovných tvorov, práve tak jako ryby a vtáci, pre tú samú príčinu, radšej majú a sa viac tešia jejich vlastnéj prírode a jejich živlu. Človek bude tak zaujatý a jeho slávou obskučujúcou neho, že nebude si žiadet, a nedá prednost inéj prírode alebo okolnostám, jako tým, ktoré má. Jeden krátký pohlad na prítomné zkusenie Cirkve zobraži nám to. 

     “Jak t’ažko, tý” ktorý sú bohatý na majetok svetský, pridu do královstva Božieho. Tých niekolko dobrých vecí, čo máme, ešte aj pod terajšým panuváním zlého, taký dójem majú na prirodu ludskú, že potrebujeme zvláštnú pomoc Božiu, aby sme mohli vždy pred očamy mat tie duchovné sluby.

What is God’s plan for the Christian church?      Že tá krestanská Cirkev, to telo Kristové, je výnimka v tom pláne Božiem pre človečenstvo, to vysvitá z toho svedoctva, že jej vyvolenie bolo rozhodnuté ešte pred založením sveta (Efez. 1:4, 5), v ktorom čase Boh, nie len že predvidel pád pokolenia ludského, ale aj predustanovil ospravedlnenie posvatenie a pslávenie tejto triedy, ktorá, prez vek Evanjeliumový, bola vyvolaná zo sveta, aby sa premenila ku obrazu jeho syna, a aby sa stala účastná prírody božskéj, a spoludedičom s Kristom Ježišom toho Millenniálnéko královstva, na ustanovenie všeobecnéj spravedlnosti a pokoja.—Rim 8:28-31.
The Church is being selected for a purpose.

The church class is chosen by an individual trial and by individually overcoming.

     [184] Toto ukazuje, že to bybolenie Cirkve bolo pred ustanovené zo stránky Boha; ale, zmerkujte si, neni to vyvolenie osobných údov Cirkve, bez podmienok. Pred založením sveta Boh ustanovil, že taká spoločnost má byt vyvolená a pre taký ciel, v určenom čase—tom veku Evanjeliumovém. 

     Bárs nemóžeme pochybuvat o tom, že Boh predvidel osobné účinkuvánie každého údu Cirkve, a on mohold vedet, ktorý z ních bude hoden a preto ustanovene údom toho “malého stádečka,” predci neni toto cesta, na ktorej Boh mienil jeho vyvolenie previest. 

     Nebola to myšlienka osobného predsúdenia, ktorú apošolia nám hladeli vštiepit’, ale že jedna trieda bola predsúdená, aby vyplnila to čestné miesto v pláne Božiem, a ktoréj vyvolenie bude pod podmienkámy ostrých zkúšiek viery a poslušnosti, a obetuvániu zemských výhód, atd., až do smrti. 

     Takto, skrze osobnú zkúšku, tie osobné údy tejto triedy predsúdenéj sú vyvolený alebo prijatý pod požehnánie a výhody predsúdené pre tuto triedu skrze Boha.

"Glorified" signifies "Honored."

 

Jesus7EstellePlanet.jpg (7982 bytes)

     To slovo “oslávený” z gréckého doxaso, znamená uctený, v Rim. 8:30. Postavenie, ku ktorému Cirkev je vyvolená, je postavenie velkéj cti. Žiaden človek nemóže myslet, aby mal nároky na tak velkú čest. 

     Ešte aj náš Pán Ježiš bol povolaný prv než sa hlásil naň, jako čitáme: “Tak Kristus neoslávil (doxaso-uctil) seba, aby bol hlavným Kňazom, ale ten, kdo povedal jemu, ‘Ti si moj Syn, dnes som teba prijal.’” 

     Nebeský Otec takto uctil Pána Ježiša; a všetci tý údovia, ktorý budú spolu-dedičmy jeho, takto budú uctení skrze milost Jehovy. Cirkev, tak jako jej Hlava, zkusuje začiatok tejto “cti,” ked je povolaná od Boha ku prírode duchovnéj skrze to slovo pravdy (Jak. 1:18), a bude úplne uvedná ku tejto cti, ked bude znovu zrodená v duchu—ku obrazu jej oslávenéj Hlavy. 

     Tý, ktorých Boh takto untí, musia byt dokonalí a čistí; a poneváč sme my dedičný hriešníci, on nie len povolal nás ku tejto cti, ale ustanovil ospravedlnenie od hriechu, skrze smrt jeho Syna, [185] aby sme boli spósobní, prijat tú čest, ku ktoréj nás povoláva.

Called, chosen, and faithful.

Bible17JulieF.jpg (2439 bytes)

     Vo vyvolení toho malého stádečka, Boh povoláva velmi všeobence—“mnohý sú povolaný.” Všetci sú neni povolaný. To povolánie bolo obmedzené prv, prez kazatelstvo nášho Pána, na Izrael, dla tela; ale teraz, tolko, kolkých slúžebníci Božý len stretnú, majú byt nahovorený (nie prinútený) prist ku tejko zvláštnéj hostine milosti. 

     Ale aj z tých, ktorý počujú a prídú, mnohý nie sú hodný. O svadobné rúcho (tá spravedlivost Kristová) je postarané, ale niektorý nebudú ho nosit’, a budú odhodený; a z tých, ktorý oblečú to rúch spravedlivosti, a obdržia tú čest prijatia ku novéj prírode, mnohý neujistia jejich povolánie a vyvolenie skrze vieru ku jejich smlúve. 

     O tých, ktorý sa ukážu hodnýma ukázat sa v sláve a tým Beránkom, je povedané, “Oni sú povolaní, vyvolení a verní.”—Zjev. 14:1 a 17:14.

The call is conditional.

Bible19Jerry.jpg (3525 bytes)

     To povolánie je pravdivé; Rozhodnutie Boha, že vyvolí a povýší Cirkev, je nepremenitedlné; ale že kdo bude patrit do tejto vyvolenéj triedy, to je pomienečné. Všetci, ktorý majú sa účastnýma stat tých predustanovených ctí, musia zplnit podmienky povolánia. 

     “Preto bojme sa, aniž máme slub ku vstúpeniu do jeho pokoja, že bárs ktorý z vás by sa zdál ukrátený.” (Žid. 4:1.) 

     Tá velká milsot neni od toho, ktorý chcel, ani od toho, ktorý bežal, je to pre toho, ktorý chcel, a pre toho, ktorý bežal.

     Tako sme, myslíme, jasne vysvetlili neodvislé právo a ciel Boha, že móže on vykonat dla jeho vóli so svojíma, vyvoláváme vašu pozornost ku tomu, že všeobecný ciel všetkéj milosti Božiej, je všeobecný dobrobyt všetkých.
There is no blending of natures.      Ked teda, dla tvrdenia Svatého Písma, pokladáme to za ustanovený fakt, že ludské a duchovné prírody sú rozdielné—á že smiešanie tých dojích príród neni čiastka cielu Božieho, ale by to bola nedokonalost, a že premena z jednej prírody na druhú neni riadné, ale len výnimka, v [186] tom jednon páde Krista, a je to zajímavé, poznat, jako tá premena sa stane, pod jakými podmienkamy móže byt obdržaná a jako bude prevedená.
The change of nature from human to divine is a reward.

Jesus37Resur.jpg (11749 bytes)
"He is risen."

     Tie podmienky, pod ktorýma Cirkev bude povýšená s jej Pánom ku prírode božiej (1 Petr. 1:4) sú tie samé, jako tie, pod ktorýma jich on obdržal; skrze nasleduvánie jeho stopy, dat seba za obet, jako on urobil, a potom verne previest ten posvatný slub, až tá obet sa skončí so smrtou. 

     Táto premena z ludskéj prírody na božskú je daná jako odmena, tým, ktorý za času veku Evanjeliumu, obetujú ludskú prírodu, jako urobil náš Pán, so všetkýma jej výhodámy, nádejámy a žádost’ámy, pritomnýma a budúcíma—áž do smrti. 

     Pri vzkríšení taký sa prebudia, nie aby sa súčastnili s ostatním človečenstvom toho požehnaného napravenia ku dokonalosti ludskéj a sprovodných požehnaní, ale aby účastný boli podoby a slávy a radosti Pána, jako jeho účastníci prírody božiej.—Rim. 8:17; 2 Tim. 2:12.

The New Nature: Begetting, and then a Birth.

Baptism1.jpg (13827 bytes)
Water Baptism

     Počiatok a vyvynutie téj novéj prírody je podobné počiatku a vyvynutiu života ludského. Jako tam, tak aj tu je prv počatie a potom zrodenie. Povedá sa, že svatý sú počatý od Boha skrze slovo pravdy. (1 Petr. 1:3; 1 Ján. 5:18; Jak. 1:18.) 

     To jest, oni obdržia prvý pohyb v živote božskom od Boha skrze jeho Slovo. Ked oni, ospravedlnený skrze vieru vo vykúpenie, oni počujú to volánie “Predstavte vaše telá jako živú obet, svatú (vykúpenú, ospravedlnenú—á preto_ súcá ku prijatiu u Boha, na rozumnú službu vašu” (Rim. 12:1) a ked, z poslušnosti k tomu volániu, oni úplne posvatia jejich ospravedlnenú ludskost Bohu, jedna živá obet, podobná tej Ježišovéj, prijatá od Boha; a s tým sa ten duchovný život naozaj počne. 

     Taký budú od rázu tak myslet a konat, jako jim tá nová (premenená) príroda káže, až po ukrižuvánie ludských žiadostí. Od okamženia posvatenia oni sú považuvaní, jako “nové tvory.”

Embryo "New Creature" development

Bible16Student.jpg (2841 bytes)

     [187] Takto pre tý prvotné “nové tvory” staré veci (ludské žiadosti, nádeje, plány atd.) sa minuli, a všetko jim je nové. Ten prvotný “nový tvor” počne róst a sa vyvynuvat, tak jako stará ludská príroda, ale jeho nádeje a žiadosti atd., budú ukrižuvané. Vyvynuvánie týchto prírod pokračuje jedna vedla druhéj, od času počatia sa posvatenia, až do smrti človeka a narodenia sa duchovného. 

     A tak jako Duch Boži rozvine, skrze jeho Slov, vždy viac a viac z jeho plánov, on takto obživí smrtedlné telá naše (Rim. 8:11), uspósobujúc tieto smrtedlné telá, aby jemu slúžili; ale v určenom čase budeme mat nové telá—duchovné, nebeské, spósobné v každom ohlade k tomu novému duchu.

The First Resurrection      Zrodenie toho “nového tvora” počiná sa v vzkriesení (Kol. 1:18) a vzkriesenie tejto triedy je označené, jako prve (alebo zvolené) vzkriesenie. (Zjev. 20:6.) 

     Máme si pamatat, že neni sme naozaj duchovné tvory pred vzkriesením, bárs od času obdržania ducha prijatia, sme za takých považuvaní. (Rim. 8:23-25; Efez. 1:13, 14; Rim. 6:10, 11.) Ked sa stanema naozaj tvormy duchovnými, nebudeme viacej telesné tvory; lebo “čo sa zrodilo z ducha, je duch.”

Consecration      Toto zrodenia ku prírode duchovnéj, musí predchádzat obdržanie ducha pri posvatení, práve tak, jako počatie tela predchádzá zrodenie tela. Všetci, ktorý sa zrodili telesne napodobu Adama, tý zemský, boli počatí z telá a niektorý boli z novu počatí od Duch Božieho, skrze slovo pravdy, aby oni v určenom čase mohli byt zrodení od Ducha ku nebeskéj podobe pri prvom vzkriesení: “Jako sme nosili obraz zemského, nesme (Cirkev) aj obraz nebeského”—ked len nechceme odpadnút.—1 Kor. 15:49; Žid. 6:6.
Renewing your minds – a transforming work
"I beseech you therefore, brethren, by the mercies of God, that ye present your bodies a living sacrifice, holy acceptable unto God, which is your reasonable service."
Romans 12:1
      Bárs prijatie toho nebeského volánia a naše posvatenie v poslušnosti, móže byt rozhodnuté v jednom krátkom okamžení, to prinesenie celéj mysle do súhlasu s duchom Božím, je práce postupná; je to postupné naklonenie sa ku nebu všetkého, čo sa pre tým klonilo ku zemi. 

     Apoštol [188] menuje to dielo premenenia, hovoriac: “Neprirovnávajte sa tomuto svetu; ale premente sa (ku prírode nebeskéj) v novote zmyslu vašého, aby ste zkúsili, ktorá vóla Božia dobrá, lúbezná a dokonalá.”—Rim. 12:2.

     A zpomente si, že tieto slová Apoštola sú neni povedané nevernému svetu, ale ku tým, ktorých on uznal za bratov, jako ukazuje to predchádzajúči verš: “Preto prosím vás bratry... aby ste vydali telá svoje na obet živú, svatú a Bohu milú.”
Transformation of character and nature.

TabAltar.jpg (7871 bytes)
Altar of Sacrifice

 

 

 

 

Church1C.jpg (6466 bytes)

     Všeobecná sa verí, že ked jeden človek je napravený alebo navrátený od hriechu ku spravedlivosti, a od nevery a protivenia sa Bohu, aby on sa naňho spolahnul, to je tá premena, čo Pavel myslel. Zajiste je to velká premena—jedna premena, ale nie tá premena, ktorú Pavel tu zpomíná. 

     To jepremena charakteru; ale Pavel ukazuje na premenu prírody, slúbenú veriacím prez vek Evanjeliumový, pod istými podmienkámy, a on primlúval veriecích, aby tieto podmienky zplnili. Ked by taká premena charakteru nebole bývala prevedená v tých, ku ktorým hovoril, nebol by jich mohol oslovit bratri—bratri tiež, ktorý majú niečo “svaté a milé Bohu,” čo obetujú; lebo lem tý, ktorý sú ospravedlnení skrze vieru vo vykúpení, sú považuvaní skrze Boha, za svatých a milých. 

     Premena prírody bude následok pre tých, ktorý prez vek Evanjeliumový, vydajú jejich ospravedlnenú ludskost na žitú obet, tak jako Ježiš dal jeho dokonalú ludskost na obet, zložiac všetko jeho právo na budúcé ludské jestvuvánie páve tak, ako aj nedbajúc o prítomné ludské výhody, prává, atd. Tá prvá vec obetuvaná, ja vóla ludská; a potom nbude nás viest ani naša, ani žiadná druhá ludská vóla, jedine len vóla božská. 

     Vóla božská sa stane našou vólou, a považuvat budeme ludskú vóla, jako nie našu, ale jako vólu cudzú, ktorú nemáme do ohladu brat a máme obetuvat. Poneváč vóla božia sastala vólou našou, počneme myslet, rozumuvat a súdit z božieho stanoviska: Plán Boží bude náš plán, [189] a cesty božie budú  naše cesty. 

     Žiadon nemóže úplne porozumet túto premenu, ktorý seba v dobréj viere nevydali na obet’, a nasledovne nezkúsili ju. Pred tým sme sa mohli raduvat’ všetkému, čo nebolo výrečne hriešné; lebo svet a jeho všetky dobré veci boli pripravené pre človeka radost, tá jediné tažkost byvše, utlačit tie hriešné výrostky. 

     Ale tý posvatený, tý premenený, ktomu, že musia utlačit hriech, musia obetuvat tie prítomné dobré veci, a sa oddat úplne do služby Boha. A ty v službe a v obeti verný, denne budú zkúšat’, že tento svet neni jích miesto pokoja, a že oni tu nemajú stálý stánek. A jejích srdcia a nádeje sa obrátia ku tomu “stánku, ktorý ostal pre lud Boží.” A tá požehnaná nádej zase obživí a popúdí jich ku dalším obetám.

"And be not conformed to this world; but be ye transformed by the renewing of your mind, that ye may prove what is that good, and acceptable, and perfect will of God."
Romans 12:2

 

 

The "earnest" of our inheritance

SpiritF.jpg (1519 bytes)

     Takto, skrze posvatenie, duch bude obnovený alebo premenený, a žiadosti, nádeje a ciele počnú sa pozdvihuvat ku tým duchoným a neviditedlným slúbeným veciam, kdežto medzi tým ludské nádeje, atd., umrú. Tý takto premenený, alebo v premene sa nachádzajúcí, sú považuvaný jako “nové tvory” počaté od Boha, a učastníci v istéj čiastke prírody božiej. 

     Pamatajte si dobre ten rozdiel medzi tymito “novými tvory,” a tyma veriačima a “bratry,” ktorý sú len ospravedlnený. Tý poslednéj triedy sú ešte zemský, a jejich hriešné žiadosti neburúc do ohladu, jejich nádeje, žiadosti a ciele sú také, že oni budú úplne omolostený v tom slúneném napravení všetkých vecí. 

     Ale tý tej prvéj triedy sú neni z tohoto sveta, práve tak, jako Kristus neni z tohoto sveta, a jejích nádeje sústredia sa vo veciach neviditelných, kde sedí Kristus na pravici Božiej. Tie výhlady zemskéj slávy, ktorá tak zvádzá prirodzeného človeka, by nebola dostatočná pre týchto počatých nebeskéj nádeje, ktorý vidia slávu tých nebeských slubov, a ktorý si ocenia jejich čiastku v pláne Božom. 

     Tento nový, boží duch je tá vážnost našieho dedictva téj úplnéj prírody božej—duch a telo. Niektorý budú prekvapený [190] skrze ten výraz, božie telo; ale povedané je, že Ježiš je teraz vyrazená podoba osoby jeho Otca, a že priestupný budú “jako on a budú jeho videt jaký je.” (1 Ján. 3:2.) 

     “Jesto telo telesné, a jesto aj telo duchovné.” (1 Kor. 15:44.) Nemohli by sme si predstavit ani nášho božieho Otca a ani nášho Pána Ježiša jako velkých duchov bez tela. 

     Oni majú slavné duchovné telá, bárs nevidíme, jako velká je tá sláva, a nebudeme ju videt, kým sa nesúčastníme tej prírody božiej.

Transforming of the mind –
gradual

Change of the body – instantaneous

     Kým táto premena ducha z ludského na duchovný je postupné, tá premena tela z ludského na duchovné nebude sa diat v stupňoch, ale sa stane naraz. (1 Kor. 15:52.) Teraz, jako Pavel hovorí, držíme toto bohatstvo (toho božského ducha) v zemských nádobách, ale v určenom čase to bohatstvo bude v slavnéj nádobe, hodnéj jeho—v tom duchovnom tele.
Spiritual natures have a wider range of faculties than the human.

Sky4.jpg (24453 bytes)

     Videli sme, že príroda ludská je podobná tej duchovnéj. (Gen. 5:1.) Na príklad, Boh má vólu, tak aj ludia a anjeli; Boh má rozum a pamat, tak tiež majú jeho intelligentné tvory—anjelia a ludia. Charakter pracuvánia rozumu je v každom páde ten samý. 

     S tým istým základom pre rozumuvánie, a pod podobnými okolnostámy, tieto rozdielné prírody dojdú ku tomu samému výsledku. Bárs smysle rozumu božskéj, anjelskéj a ludskéj prírody sú podobné, známe, že prírody duchovné majú moc vatšiu a vyššiu, jako ludská—moc, ktorá, dla našej mienky, nenasledujú z rozdielnosti smyslov, ale len z vatšej šírokosti toho istého smyslu a z rozdielnosti okalností, pod ktorýma oni pósobia. 

     Tá príroda ludská je dokonalá podoba prírody duchobvnéj, má tie isté smysle, len viazané ku zemským okolnostám, a spósobná rozoznat len tolko nad ňou, kolko Boh uzná za dobré dovolit’ ku jej dobrému a štastiu.

We catch only glimpses of the divine wisdom, power and goodness.

Universe2.jpg (12908 bytes)

     Tá božská je ten najvyššý rád prírody duchovnéj; a jak nesmierná je dialka medzi Bohom a jeho stvorením! 

     My sme v stave len práve rozoznat papršlku téj slávy božskéj [191] múdrosti, moci a dobroty, ked hladíme na jeho velké dielá ukazujúcé sa naším očiam. Ale móžeme odmerat a pochopit tú sláve dokonaléj ludskosti.

     Toto všetko jasne držiac v pamati, móžeme byt v stave pochopit, jako sa tá premena z ludskéj na duchovnú prírodu prevedie, to jest skrze prevedenie smyslových mocí ku vyššým okolnostám. Ked budeme oblečený do toho nebeského tela, budeme mat tú nebeskú moc, ktorá partí ku tomu nebeskému telu; a budeme mat to pole myšlienky a moci, ktorá nám patrí.

    Premena alebo zmenenie ducha, zo zemského na nebeský, ktorú tu zkusia posvatený, je počiatok tej premeny prírody. Neni to premena modzgov, ani nie je žiadného divu pri tom, ale je to premena vóle a náklonnosti ducha. 

     Nása vóla a naše city predstavujú našu osobnost; preto my sme premenený, a sme považuvaný, že naozaj patríme ku nebeskéj prírode, jestli naša vóla a cit sú takto premenené. Pravdaže, je to velmi malý počiatok; ale počatie, jako to tu vyslovujeme, je vždy v malom začaté; ale je to ujistenie a vážnost ukončeného diela.—Efez. 1:13, 14.

A change of nature does not cause a loss of identity.

 

     Niektorý sa pýtajú, Jako sa budeme poznat, ked budeme takto premenený? Jako budeme vedet, že sme tie samé tvory, ktoré žili a trpeli a obetuvali, aby mohli byt účastný tejto slávy? Či budeme tie samé sebevedomé tvory? 

     Zajiste, áno. Jestli umreme s Kristom, budeme aj živý s ním. (Rim. 6:8.) Premeny, ktoré naše ludské telo denne podstúpí, nezapríčiní zabudnutie minulosti, ani našu osobnost.*

    *Naše ludské telo sa ustavične premiená. Veda tvrdí, že každých sedem rokov sa naše telo úplne premení. 

Tak tá premena z ludského na duchovné telo nezničí ani pamat’ ani osobnost, ale rozšírí pole jej moci. 

Ten istý božský duch, ktorého teraz máme, tá istá pamat’, tá istá moc rozumu, atd., budú mat jejich moc rozšírenú na nesmierné vysokosti a hlbky, v súhlase a tým novým duchovným telom; a naša pamat’ nám predvedie celý život od najútlejšieho detínstva ludskosti, a budeme v stave, skrze porovnánie, úplne si ocenit tú slavnú odmenu našej obeti. 

To by ale nemohlo byt, jestli by to ludské nebolo podobné duchovnému.

 

 

 

 

Jesus12Praying.jpg (8892 bytes)

     [192] Tieto myšlienky dopomóžú nám porozumet tiež, jako ten Syn, ked bol premenený z duchovných na ludské okolnosti—ku prírode ludskéj a do hraníc zemských—stal sa človekom; a bárs on bol ten samý tvor v oboch pádoch, v tom prvom páde a pod tima prvýma okolnostámi bol on duchovný, a pod tyma druhýma okolnostámy bol on ludský. 

     Poneváč tie dve prírody sú rozdielné a neodvislé, a predsi jedna sa podabá druhej, preto, tie samé smysle (pamat’, atd.) súc tie samé, Ježiš mohol badat jeho predošlú slávu, ktorá bola jeho, prv než sa stal človekom, a jeho slová dokazujú—

“Osláv mňa Otče u seba samého, slávou, ktorú som mal u teba, prv než svet bol” (Ján. 17:5)—tú slávu duchovnéj prírody. 

     A tej prosbe je viac než zadost učinené s jeho prítomným povýšením ku najvyššiemu rádu duchovného stavu, ku tej prírode božskéj.

You who are consecrated, to which influences are you submitting?

"...Be ye transformed."

wpe6C3.jpg (3212 bytes)

     Pamatajúc slová Pavla, badáme, že on nehovorí, Neprirovnaj sa ku tomuto svetu, ale premeň sa v podobu božskú; ale on hovorí: 

“Neprirovnaj sa... ale sa premeň.” 

     To je dobre vyslovené; lebo my sa ani neprirovnáváme a ani nepremienáme; ale my sa alobo poddáme dójmom svetským, tomu duchu svetskému okolo nás, alebo sa poddáme vóle Božiej, tej svatéj vóle Ducha, aby sme boli premenený skrze dójmy nebeské, riadené Slovom Božim. 

     Vy, ktorý ste posvatený, ktorým dójmom sa poddáte? Tie premeňujúcé dojmy vedú ku prítomnéj obeti a trápeniu, ale koniec je slávný. Ked sa vy vyvynujete pod tymato premenujúcíma dojmámy, dokazujete denne, čo je dobrá a lúbezná a dokonalá vóla Božia.

     Nech tý, ktorý položili jejich všetko na oltár obet’e, vždy majú na rozume, že bárs Slovo Božie obsahuje zemské a nebeské sluby, len tie posledné petria nám. 

     Náš poklad je v nebi; majme naše srdcia ustavične tam. Naše povolánie je nie len duchovnéj prírody, ale ku tomu najvyššiemu rádu duchovnému, tomu duchovnéme—“vyššiemu, než anlelé.” (2 Petr. 1:4; Žid. 1:4.)

Sky3F.jpg (2214 bytes)      Toto povolánie [193] nebeské je obmedzené na vek Evanjeliumový; nebolo nikdy pred tým, a prestane s ukončením jeho. Jedno zemské povolánie bolo, ale zle srozumené, pred tým nebeským povoláním, a tak je povedané, že ono bude pokračuvat po veku Evanjeliumovém. 

     Život (pre tých napravených ludí) a nesmrtedlnost (odmena, ktorú telo Kristové obdrži) obe boli prinesené na svelto prez tento vek. (2 Tim. 1:10.)  Aj ludské a aj duchovné prírody budú slavné v jejich dokonalosti, ale rozdielné a neodvislé. 

     Nie tá najmenšia zvláštnost bude tej slávy ukončeného diela Božieho, tá krásná rozmanitost, a pri tom súhlas všetkých vecí, dušných a bezdušných—šúhlas medzi sebou a súhlas s Bohom.

 

StarBlueMtnRockF.jpg (6112 bytes)

CIRKEV BOŽIA.

“Vstan Zione, spievaj krásnae
O tej večnéj radosti;
K večnéj sláve Boha patrí,
Kdo neprátelov tvých ničí.
Cirkev Božia, prebúdaj sa!

Lebo svetlo ide z vysoka;
Ztras zo seba zemské rúcho,
Sláva tvoja blížísa. 

Povýšit t’a nad vše zemské,
Použije Boh svú moc;
Premení tvoj smútok v radost,
Tvoju starost v veselost.

V lesklé šaty sa ti obleč,
Vezmi rúcho tvoje čisté;
Král tvoj vedie tvoju cestu,
Svatú, istú, spokojnú.

 

To Return to Home Page
click on Chart

HomeSymbol.jpg (6039 bytes)

Send E-Mail to

English Only