Man was created in God's image.

"Male and female created He them."

“A povedal Boh, Ućiňme človeka k obrazu našiemu, a nech panuje nad rybámi morskými, a nad vtáctvom nebeským, a nad lychvú, a nad všetkú zemóu, a nad vštkým čo sa plazí na zemi. 

“Tak stvoril Boh človeka ku obrazu svojmu; ku obrazu svojmu stvoril jeho: muža a ženu, stvoril jích. A boch jích požehnal. 

“A boh povedal jim: Plodte sa a množte sa, a naplńte zem, a podmańte ju; a panujte nad rybámi morskými, a nad vráctvom nebesým, a nad každým živým tvorom hýbajúcém sa na zemi.”

Dominion of Earth was given to Adam.

     Takto to pánstvo nad zemou bolo položené do rúk pokolenia ludského, predstaveného v Adamovy, ktorý bol dokonalý, a pretoúplne spósobný na pánstvo, a aby bol králom sveta. To poverenie, aby sa množili, a naplnili a podmaňili, a panuvali nad zemou, netýkalo sa len Adama samého, ale celého človečenstva: “A panujte” atd. Jestli by pokolenie ludské bolo ostalo dokonalé a bez hriechu, toto pánstvo by nikdy neboli utratili.

Slavery
is not God's design
for men.

     Jestli by to pokolenie [234] bolo ostalo dokonalé, a by bolo previedlo prvý ciel jeho Stvoritela, tak by bolo bývalo potrbné, skrze jích rostnúcí počet, aby sa spoločnili, a zriadili jejích námahy, a našli nejakú cestu, aby tie všeobecné požehnania múdro a spravedlivo medzi nima rozdelené boly.

     A poneváč, behom času, by to bolo bývalo nemožné, skrze jejích ohromný počet aby oni sa všetci spolu poradili, by bolo bývalo potrebé pre tie rozličné triedy ludi, vyvolit istý počet z pomedzi seba, ktorý by jich zastupuvali, a hlásali jejích mienky, a pracuvali v jejích mene.

     A ked by všetci ludia boly dokonalí v každom ohlade; ked by každý človek miluval Boha a jeho zákony nad všetko, a jeho bližného, jako seba samého, nebola by v takom zariadení žiadná t’ažkost.

Love fulfills God's law.

“Láska je vyplnenie zákona.” “Budeš miluvat tvojho Pána s celého srdca tvojho, a z celéj duše tvojej, a z celým duchom tvojim;... a miluvat budeš blížného tvojeho, jako seba samého.” —Rim. 13:10; Mat. 22:37-40.

“Spravil si ho máloičko nižšim, než anjelov; korunuval si ho so slávou a ctou; a dal si jemu pánstvo nad dielom tvojích rúk.” (Žalm. 8: 5, 6.)

     Toto pánstvo, dané človečenstvu v osobe Adama, bolo prvé postavenie Kralovstva Božieho na zemi. Človek prevádzal [235] pánstvo jako zastupitel Boži. Ale neposlušnost človeka oproti tomu Najvyššiemu Panovníkovy, utratila nie len jeho život, ale aj jeho právo a výhody, jako zastupitela Božieho na zemi.

     On potom bol protivník, zhodený z jeho trónu a zatracený, na smrt. Potom skoro to královstvo Božie na zemi prestalo, a nebolo od  tedy na novo postavené, vyjmúc na krátký čas, príkladne, v Izraeli. 

     Bárs v Raji človek utratil jeho právo k životu a pánstvu, ani jedno nebolo mu odńaté na raz; a kým ten zatracený život trvá, je jemu dovolené opanuvat zem dla jeho vlastných myšlienok a spósobnosti, až skrze Boha určený čas pride, ktorého právo je vziat to pánstvo, ktoré on vykúpil.

     Ale poneváč on nevykúpil človeka, aby ho držal, jako otroka, ale aby ho napravil ku jeho predošlému stavu, tak je to aj s tým pánstvom nad zemou: on vykúpil všetky požehnania človeka, aby jich jemu navrátil, ked človek bude zase spósobný jích prevdzat v súhlase s vólou Božiou. Preto to královstvo Mesiáša nebude večné na zemi.

      Ono bude trvat’ len, kým skrze jeho želznú vólu, on utlačí všetko protivenstvo a neposlušnost, a napravil to upadlé pokolenie ku jeho predošlému stavu, ked ono bude ú plne spósobné s právom prevádzat to pánstvo nad zemou, tak, jako to bolo z prvu ustanovené, ked všetko bude takto napravené, bude zase Královstvo Božie na zemi, pod riadením človeka, jako zastupitelom Božim.

Israel was typical of the promised kingdom.

     To samé je povedané v 2 Chron. 13:8 a 1 Chron. 29:23, kde Izrael je menuvaný, jako “Královstvo Páne,” a kde je povedané, že Šalamún “sedel na trúne Pána, na miesto Dávida, jeho otca,” ktorý sedel na ńom a prevádzal vládu na tom samém trúne prez predošlých Styridcat rokov, nasledujúc Saula, toho prvého krála.

Since A.D. 70 Israel has been scattered among all nations.

“Ty svetské, podlé knieža Izraelu, tvoj den prišiel, ked neprávost sa skončí; Takto hovorí Pán Boh: Shod tú čiapku, a zlož tú korunu: ktorá nikdy taká nebude... Shodím, shodím, shodím ju; a nebude vyše, až príde ten, ktorý má právo, ktoré som jemu dal.” (Ezech. 21:25-27.)

     Na zplnenie toho proroctva král Babylonský prišiel proti Izraelu, vzal lud do zajatia a zosadil jejich krála. Bárs neskoršie bolo jím dané národné jestvuvánie skrze peržského Cyrusa, oni boli poddaní a platili patričnost tým jeden zadruhým nasledujúcím císarstvám strednej Persie, Grécka a Rímu, až po konečne zničenie jejích národnosti, Roku Pána, 70, od ktoréco času oni boli roztratení medzi všetky národy.

The Arch of Titus, Rome, Italy

The Arch of Titus, on which the Jewish     menorah taken from the Temple in Jerusalem is depicted, commemorates Titus’ capture of Jerusalem in 70 A.D.

     Ked ten diadém bol odobraný od Zedekiáša, a královstvo Izraelské bolo zhodené, bolo ustanovené, aby ostalo tak, kým Kristus, ten pravý [237] dedič sveta, pride a odbere ho.

     Preto, všetky královstvá vo vláde do času postavenia královstva Božieho sú zvané “královstvá tohoto sveta” po “kniežatom tohoto sveta”; a  tak to tvrdenie skrze ních, že by oni boli Královstvá Božie, je lož. Nebolo to Královstvo Božie postavené pri prevom príchode Kristal (Luk. 19:12.)

     Vtedy a od vtedy Boh vybieral z pomedzi sveta tých, ktorý budú hodný kralovat s Kristom, jako spolu-dedičia toho trúnu. Až pri jeho druhom príchode Kristus odbere to královstvo, tú moc a tú slávu, a bude panuvat nad všethýma.

Fallen man has proven his inability to govern himself.

     Tie Pohanské vlády uznal Boh Ien prostredne, s tým, že on obecne ohlásil jeho nariadenie (Luk. 21:24) –že prez medzití čas riadenie Jeruzalemu a sveta má byt prevádzané skrze tie Pohanské vlády.

    Ten čas, medzi odobraím tej berli Božiej, a jeho královstva a toho napravenia, jeho na vatšiu moc a slávu v Kristu, Je nazvaný skrze Písmo, “Ten čas Pohanov.” A tento čas alebo roky, prez ktorý tie “Královstvá tohoto sveta” majú dovolené panuvat, sú ustanovené a obmedzené, a ten čas na napravenie toho královstva Božieho pod Mesiášom je tiež ustanovený a naznačený.

     Zlé, jaké tieto Pohaské vlády boli, oni boli dovolené alebo “nariadené Bohom, na jeden múdrý ciel. (Rim. 13:1.) Jejích nedokonalost a neprávost je jedna čiastka toho všeobecného naučenia v tom prevelkém hriešníctvu hriechu, a dokazuje tú nespósobnost upadlého človeka riadit seba, ešte aj ku vlastnéj spokojnosti.

     Boh dovolí jím, hlavňe, previest svoje ciele, na kolko sú v stave, zničiac jejích zridenie len, jestli by sa oni protivili jeho plánom. On zariadil, aby konečne všetko pracuvalo k dobrému, a že [238] konečne ešte aj “knev človeka ho bude chválit.” Také naučenie, ktoré by neslúžilo k dobrému, a by nemalo cielu, a by nebolo neučenie, zadrži.—Žalm. 76:10.

     Satan ustavične využival slabosti človeka, a ukázal zlé byt dobrým, a dobré zlýn; a predstavil charakter Boši v nepravém svelte, a zaslepil ludí oproti pravde. S takúto prácou v srdciach dietok neposlušnosti (Efez. 2:2) on jích uviedol do svojho zajatia a stal sa, čím ho Pán náš a apoštolovia menujú—knieže alebo panovník tohoto sveta. (Ján. 14:30; 12:31.)

     On nemi právom knieža tohoto sveta, ale skrze neprávost; skrze lož a faleš a vládnutím nad upadlíma ludmi. Je to preto, že je on z neprávosti na trúne, že bude v krátkosti složený. Jestli by on mal opravdové právo jako knieža tohoto sveta, tak by nebolo s ním tak zachádzané.

    Preto on bol v stave ponúknút Pánovy nášmu, že ho spraví najvyššim viditedlním panovníkom zeme, pod jeho riadením. (Mat. 4:9.) Ked ten čas Pohanov vyprší, obe čiastky toho pritomného pánstva prestanú: Satan bude poviazaný, a tie královstvá tohoto sveta budú zhodené.

     Ono nezná, že ešte vatšie spasenie, jako to, za ktorým túží, má prist skrze toho opovrženého Nazaretského a jeho privržencov, ktorý jako Synovia Boži, za nedlho budú ustanovení v moc královstva na jeho spasenie.—Rim. 8:22, 19.

     A aby jeho dietky neboli v tme  ohladom jeho dovolenia terajších vlád, a ohladom jeho konečných cielov na zariadenie lepších vlády, ked tieto královstvá, dla jeho predvídania, vyslúžili jejich ciel, na ktorý boli dovolené, Boh nám dal, skrze jeho prorokov, mnoho ráz pohlad tých “království tohoto sveta,” vždy pokážúc, na naše posilnenie, jejich zhodenie skrze zariadenie alebo založenie jeho vlastného spravedlivého a večného královstva pod Mesiášom, toho kniežata Pokoja.

Pohlad Dániela o královstvách zemských.

     Ked teraz pozreme na tie prorocké mienky, musíme si pamatat’, že oni sa počínajú s Babylonom v čase zhodenia královstva Izraelského, toho príkladného královstva Pána.

Pohlad Nabuchodonozoro o kralovstvách zemských.

     Medzi inýma vecmi, ktoré “sú písané pred časom na naše poučenie,” že my, ktorý sme ustanovený, aby sme boli poddaný tým budúcím mocám, sme mohli skrze trpezlivost a prítulnost ku Svatému Písmu, mat’ nádej (Rim. 15:4; 13:1) to je sen Nabuchodonzara a jeho božske vysvetlenie skrze proroka.—Dan. 2:31-45.

Hlava Zlatá =  Babylon Prsá Strieborné =  Stredbá- Persia Brucho Med’enné =  Grécko železné Hnáty =  Rím Stone = God's Kingdom

VŠEOBECNÉ CÍSARSTVÁ

     Učenec histórie lahko móže nasleduvat’, medzi tyma mnohýma mensíma císarstvámy zeme, ktoré povstali, tie štyri, ktoré opisuje Dániel. 

    Tieto sú menuvané VŠEOBECNÉ CÍSARSTVÁ—po prvé Babylon, tá hlava zlatá [341] (verš 38); Stredbá Persia, vít’az nad Babylonom, po druhé, tý prsá strieborné; Grécko, vít’az nad Stredo-Persiu, po tretie, to brucho med’enné; a Rím po štvrté, to mocné královstvo, tie železné hnáty, a s hlinou smiešané nohy.

     Tri z týchto království sa pominúli, a to štyrté, Rimské, panovalo všeobecne, za času narodenia Pána nášho, jako čítáme:

“Vyšiel rozkaz od cisára Augusta, aby bol popísaný celý svet.”—Luk. 2:1.

    To železné královstvo, Rím, bolo to najmocnejšie, a travalo dlhšie, než jeho predchodci. Opravdu, to královstvo Rimské ešte vždy trvá, predstavené v národoch Europy. Toto rozdelenie je predstavené skrze tych desat prstov toho obrazu. To smiešanie hliny so železom v nohách predstavuje to smiešanie Cirkvi a Štátu. Táto miešanina je menovaná v Svatom Písme “Babylon”—motanina.

     Jako budeme hned videt, kameń predstavuje to opravdové královstvo Božie, a Babylon položil na miesto kameńa—hlinu—ktorú spojilo s pozostatkámy toho (železného) Rimského královstva. A tento miešaný stav—Cirkev a Štát—tá menovitá Cirkev spojená so královstvámy tohoto sveta, čo Pán nazývá Babylonom, zmotaninou, nazývá seba Krestanstvom—Královstvom Kristovým. Dániel vysvetluje:

“Že si videl železo smiešané s hlinou nićemnou, ukazuje, že oni sa smiešajú so semenom ludí (smiešanie cirkve a sveta—Babylon), ale oni sa nebudú jeden druhého pridržat, tak jako železo sa nedrží s hlinou.”

Oni sa nemóžú úplne spojit.

“A v dńoch týchto králov (tých království, predstavené skrze tý prsty, tý tak zvané “Krestanské Královstvá” alebo “Krestanstvo”) vzbudí Boh nebeské královstvo, ktoré nikdy nebude zničené; a to královstvo nebude pre iných ludí, ale ono pobije a zničí všetky tie královstvá; abude stát na veky.”—Dan. 2:43, 44.

     Daniel neuvádzá čas, že kedy padnú tieto Pohanské královstvá: to najdeme na druhém mieste; ale všetky okolnosti nám ukazujú, že konec je blízo, tak rečeno pred [242] dverámy. Pápežstvo dlho tvrdí, že ono je to královstvo ktoré Boh nebeský založit prislúbil, a že, na splnenie tohoto proroctva, ono rozbilo a zničilo všetky ostatnie královstvá.

     Pravda ale je, že tá menovitá Cirkev sa len spojula so zemskýma královstvámy, jako tá hlina so železom, a že pápežstvo nikdy nebolo to pravé Královstvo Božie, ale len podoba jeho.

    Jedon z najlepšich dókazov je, že Pápežstvo nrozbilo a nezničilo tieto zemské královstvá, že oni ešte vždy jestvujú. A teraz, ked táhlina vyschla a stala sa “brizkou,” tratí jej lepkavú silu, a to železo a hlina ukazujú znaky rozprchnutia, a sa lahko rozpadnú, ked jich uderí ten “kameň” opravdového královstva.

    Pokračujúe v jeho vysvetlení, Dániel hovorí:

“Jako si videl že ten kameň sa odvalil z hory bez ruky, a rozbil železo, med’ hlinu, striebro a zlato, velký Boh oznámil královy, čo sa stane potom; a sen ten je pravý a verný výklad jeho.”—Verš 45.

     Ten kameň z hory vylomený bez ruky, ktorý rozbije a roztrieská moci Pohanské, predstavuje tú opravdovú Cirkev, to Královstvo Božie. Prez vek Evanjeliumu toto “kamenné” královstvo sa pripravuje, vyrezuje, dlabá a chystá ku jeho budúcéj velkosti o postaveniu—nie skrze ruky ludské, ale skrze moc duch pravdy, tú neviditedlnú moc Jehovy.

     Ked bude ukončený, a cele vyrezaný, on pobije a zniči tie královstvá tohoto sveta. Nie ludí, ale vlády sú predstavuvané skrze ten obraz, a tie majú byt zničené, aby ludia mohli byt spasení. Pán náš Ježiš neprišiel zničit život ludí, ale aby jich spasil.—Ján. 3-17.

     Zpamatajte si teraz ten slib, ktorý dal Pán náš téj zvitažajucéj Cirkve Krestanskéj:

“Tomu, ktorý, zviteži, dovolim sedet se mnou na mojom trúne” — “a tomu, ktorý zviteži a udrži moje dielá až do konca, dám moc nad národámy: a on bude panuvat nad nima so železným prútom: jako nádobou hrnčárské budú oni dolámané na kúsky, tak jako som já prijal od mojho Otca.” (Zjev. 3:21; 2:26, 27; Žalm. 2:8-12.)

Pohlad Dániela o královstvách zemských.

     Vi sni Nabuchodonozora vidíme tie královstvá zemské, zo stanoviska sveta, jako vystavu ludskéj slávy, velkosti a moci; bárs v tom aj vidíme znaky jejích hnytia a konečného zničenia, jako je to vyrazené v tej premene zo zlate na železo a hlinu.

 
Emperor Diocletian (245-313 A.D.)

     Svet miluje, ctí,chválí a obraňuje tých panovníkov a vlády, predstavené v tomto velikém obraze, bárs on bol ustavične sklámaný, ranený a utlačuvaný skrze ních Svet ospevuje, v spisoch a básňách, tých velkých a zdarilích prostredníkov toho obrazu, jeho Alexandrov, caesarov, Bonapartov a iných, ktorých velikozt sa preukázala v zapríčinili milióny vdóv a sirót.

     A ešte vždy je taký ten duch, ktorý [244] je v tých “desatich prstoch” toho obrazu, jako to vidíme dnes predstavené v jejích množstve, viac než dvanáct miliónóv ozbrojených ludí, ozbrojených s tyma najnovšíma prístrojámy modernných vynálezov, aby jeden druhého zabíjali a rozkaz “tých mocnostó.”

 Dániel hovorí:

     Ale teraz, pozorujúc ten rozdiel stanoviska, prizrime sa tým štyrom všeobecným královstvám zeme zo stanoviska Božieho a tých, ktorý sú v súhlase s ním, jako je to vymaluvané v sni oblúbeného proroka Dániela. 

     Tak jako nám sa zdajú tieto královstvá neslavné a zverské, jemu boli tieto štyri všeobecné královstvá ukázané v podobe štyroch velkých a pažravých zverov. A dla jeho miensky prichádzajúcé královstvo Božie (ten kameň) bolo pomerne velikánské, než videné skrze Nabuchodonozora.

Four Great Beasts

    Podrobnosti ohladom tých prvých troch zverov (Babylon ten lev, Stredná Persia, ten medved’, a Grécko, ten leopard), s jejích hlavámy, nohámy, krýdlámy, atd., ktoré [245] sú všetky len obrazné, my vynecháme, jako ktoré nemáju vážnosti v našom skúmání, jako tí podrobnosti toho štvrtého zvera, Rímu.

     O tom štvrtom zveru Dániel Hovorí:

“Potom videl som vo videních nočných, jednoho štvrtého zvera, strašného a hrozného, a velmi silného;... a mala rohov desat. Díval som sa na tie rohy, a hla, medzi nima vyrostol jeden malý iný roh, pred ktorým tri z tých prvých rohov vyvrátené boli od koreňa; a hla, v tom rohu boli oči, podobné očom ludským, a ústá hovoriacé veci velké.” —Dan. 7:7, 8.

The three horns of the Roman Empire

The "Little Horn"

     Jak on róstol vo vplyve, tri z tých oddielov, rohov alebo mocí Císarstva Rímského (Heruli, východný Exarchát a Ostrogóti) boli vytrhnuté, aby spravili miesto pre založenie jej jako svetskej moci alobo rohu. Tento posledný roh, Pápežstvo, je zvláštné pre jeho oči, predstavujúc múdrost, a pre jeho ústá — jejich rečí a tvrdenia, atd.

     On zajiste zvolil zodpovedajúcé meno lebo Rím, ked pozreme naň vo svetle jeho krvavých prenasleduvánia, zajiste bol ten najkrvavejší zo všetkých vlád zemských. Ešte aj v jeho premene z Pohanského Rímu na Rím pápežský pokázal jednu z tých hlavných zvláštností Satana; lebo on tiež premení sa a ukáže sa jako anjel svelta (2 Kor. 11:14) [246] tak jako Rím premenil sa z pohanstva a tvrdil že je Krestanský — to královstvo Kristove.*

*To, že Rím je menuvaný “Diablom” nažiadon pád neprestává preto osobné zlé: ba naopak. Je to preto, že sú take zvery s známýma zvláštnostámy, jako lev, medved’ a leopard, že vlády ku ním prirovnávali; a tak, preto, že je Diabol, so známima zvláštnostami že to štvrté královestvo je ku nemu prirovnávańe.

     Ale to zničenie toho Pápežského rohu príde najprv. Jeho moc a jeho vlyv počal sa tratit, ked Napoleon spravil Pápeža zajatým Francúzka. Potom, ked ani kliatby ani prosby Pápežov neoslabodili jich od moci Napoleona, národy videli, že tá bóžská moc, ktorú tvrdili že majú, namá žiadneho základu.

     Potom, tá dočasná moc Pápežstva rýchlo upádala, kým v Septembri, 1970, utratilo ostatnú čiastku jeho dočasnéj moci pod Viktor Emánuelom.

     Pri tom všetkom, prez celý čas, ked tratilo svoju moc, vždy a stále vydávalo svoje nadut’e reči, jeho ostatné velké vyslovenie súc v 1870, ked, len pár mesiacov pred jeho pádom, vydalo ohlas o neomylnosti Pápežov. Všetko toto je naznačené v tom proroctví:

“Videl som potom (t. j. po vydaní rozkazu proti tomuto ‘rohu,’ po jeho počatí tratenia) skrze hlas tej velkéj reči, ktorú ten roh hovoril.”—Dan. 7:11.

     To zabitie a popálenie sú obrazné, tak jako aj aj zver samá, a znamenajú tó úplné a beznádejné zničenie tých terajších království a vládý. Vo verši 12 prorok naznačil rozdiel medzi koncom toho štvrtého zvera a jeho predchodcov. Tý tri jedna za druhú (Babylon, Persia a Grécko) utratili jejích pánstvo: oni prstali mat v rukách moc panovníckú zeme; ale jejích život jako národov neprastal hned.

     Grécko a Persia ešte vždy majú nejaký život, bárs dhlé stoletia prešli, od kedy oni utratili všeobecné pánstvo. Nie tak s Cisárstvom Rimským, toho štvrtého a ostatného zvera. Ono utratí pánstvo a život na raz, a podejde žničeniu; a s ním sa pominú aj tý ostatný.—2:35.

“A vid, jeden jako Syn človeka prišiel na oblakoch nebeských, a prišiel ku Starému dňu, a privedení bol pred ňeho. 

“A dané jemu bolo (Kristus—hlava a telo –úplne) pánstvo a sláva a královstvo, aby jemu slúžili všetky ludia, národy a reči. 

“Jeho pánstvo je jedno pánstvo večné, ktoré sa nepomine, a jeho královstvo, ktoré nebude zničené.”

Toto vysvetlil ten anjel, že znamená,

“to královstvo a pánstvo, a tá velikost toho královstva pod celým nebom, bude dané ludu svatých toho Najvyššieho, ktorého královstvo je je večné královstvo: a všetky pánstvá budú jemu slúžit a jeho poslúchat’.” —Dan. 7:13, 27.

    Ku prevedeniu tohoto velkého poverenia, to zhodenie tých Pohanských vlád je v prvom rade potrebné; lebo tie “královstvá tohoto sveta” jako to “knieža tohoto sveta” nepoddajú sa pokojne, ale musia byt poviazaný a zdržaný skrze silu. A je písané:

“K zvazaniu Králov jejích s ret’azámy a zemanstvo jejích s ponti železnýma; previest na ních súd dla Písma, ku sláve všetkým jeho svatým.” —Žalm. 149:8, 9.

“Príd Královstvo Tvoje”

     Jestli hladíme na dnešné vlády zo stanoviska Pána nášho a proroka Dániela, a pochopíme jejích divý, ničiací, zverský a sebechtivý charakter, tak naše srdcia túžia po skončeniu tých Pohanských Vlád a s radostou očakáváme ten požehnáný čas, ked tý prestúpený veku prítomného budú posadený na trún s jejích Hlavú, aby panuvali, požehnali a napravili to stonajúcé stvorenie. Zajiste všetky dietky Božie móžú sa modlit’ s jejích Pánom:

“Príd Královstvo tvoje, a bud vóla tvoja, jako v nebi, tak aj na zemi.”

God’s kingdom is to be inaugurated before the kingdoms of this world fall.

   Tak je to aj s tým opravdovým Královstvom Božim: ono už dlho jestvuvalo oddelené od sveta, a nehladalo panuvánie, ale čakajúc svoj čas—ten čas určený skrze toho Starca časov. 

     A, jako tie iné, musí ono obdržat postavenie, a musí prist ku moci alebo musí byt zariadené prv, než móže prevádzat svoju moc v tom zabití tých zverov alebo královstva predchodiácého. Preto tá správnost toho svedoctva.

“Za času tých králov (kým oni majú ešte moc) Boh nebeský založí (posadí do moci) jedno královstvo.” A ked bude založené, “rozbije na kusy a stroví všetky tie královstvá, a bude stát na veky.” (Dan. 2:44.)

     Preto, bárs jako hladíme na to, musíme očakávat’, že královstvo Božie bude postavené, pred pádom [249] tých království tohoto sveta, a že jeho moc a údery jich prehodia.

Satan’s power has not been absolute.

 
Emperor Hirohito

 
Benito Mussolini

Terajšie Vlády z iného Stanoviska.

     Tá najvyššia moc panuvánia nad svetom je a vždy bude v rukách Stvoritela, Jehovy, bárs koho on poverí alebo dovolí aby mal podrobené riadenie. Adam, skrze jeho nedokonalosti a slabosti následkom jeho neposlušnosti proto tomu Královy Králov, skoro oslábol azmálomocnil.

     Jako panovník, počal tratit tú moc, skrze ktorú z prvu on rozkazuval, a držal v poslušosti tie nižšie zvery. On utratil aj moc nad sebou, tak, že ked chcel činit dobré, jeho slabosti to nedovolili a zlé sa ukázalo; a to dobré, čo by bol vykonal, nevykonal, a to zlé, čo nechel vyoknat, vykonal.

     Preto, bárs nechceme vyhovárat naše hriešné pokolenie, máme sústrast’ s jeho marnými námahámy riadit seba a starat sa o svoje dobro. A niečo móže byt povedané o pokroku sveta v tomto ohlade; lebo, bárs uznáme ten zverský charakter týchto vlád, a uznáme, že oni boli podlé, pradci oni boli mnoho lepšie, než by bola bývala bezzákonnost a anarchia.

     Bárs anarchia by bolo bývala milšia tomu “kniežatu tohoto sveta,” nebolo to tak pre jeho poddaých, a jaho moc neni neodvislá: ona je obmedzená ne jeho spósobnost’, že v jakej miere je on v stave účinkuvat’ skrze človečenstvo; a jeho ciele musia sa pridržat’ vo velkéj miere myšlienók, žiadostí a predpojatosti ludí.

     Sen človeka bol: sebariadenie, neodvislé od Boha; a ked Boh mu dovolil, aby probuval to previest, Satan sa chytil, aby rozšíril jeho vlyva pánstvo. 

     Teda to bolo skrze jeho žiadost, zabudnút Boha (Rim. 1:28) že človek sa oddal jeho podlému a mocnému vlyvu jeho nepriatela; a preto on od jakživa bol prinútený pracuvat proti svádzaním Satana, jako aj proti jeho vlastním slabostám.

Mankind’s governments try to promote justice.

Where justice has been ignored, revolutions have resulted.

Joseph Stalin

     Že v jakej miere tento ciel bol dosiahnutí, je druhá otázka; ale to tvrdili všetky vlády, a to bol ciel ludí opanuváních, ked jích podporuvali a sa jím poddali. A ked bolo niekde spravedlnost zanedbaná, tam alebo ludia boli zaslepení a oklamaní ohladom jej, alebo vojny a revolúcie boli následok.

     Tmavé činy tyrannov, ktorý si vydobili mocné postavenie vo vládách sveta, nepredstavuvali zákony a zariadenia týchto vlád, ale privlastniac si moc, použili ju ku podlým cielom, a s tým dali tým vládám ten zverský charakter.

     Každá vláda mala vatšinu, múdrých spravedlivých a dobrých zákonov—žákony na obránenie domácích a preimyselných záujmov, na trestánia priestupkov, atd. Oni mali tiež aj appellačné súdy na pády nesrovnánia, kde v istej miere sa mohla obdržat spravedlnost; a bárs jaké nedokonalé tý v úrade boli, tá výhoda a potreba takých zariadení sa nemóže odopret.

     Bárs jak slabé týko vlády boli, bes ních by tá nižšia trieda spoločnosti, skrze jej počet, bola utlačila, tú lepšiu čiastku.

Vladimir Lenin

Adolf Hitler
__________

Zverský Charakter Týchto Vlád

     Ked, teda my uznáváme ten zverský charakter týchto vlád, zapríčinené skrze povýšenie ku moci z vatša nespravedlivých panovníkov, posadených skrze podlost a klam Satana, pracujúcého skrze slabosti a prekrútené myšlienky človeka, ale preto uznáváme jich za tie najlepšie námahy toho upadlého človečenstva ohladom sebariadenia.

    Stoletie za stoletím Boh dovolil namáhat sa jím, a hladel na výsledky. Ale po tom probuvání, trvajúcém prez stoletia, [251] výsledok je tak d’aleko od spokojného, jako len bol dakedy v histórii sveta. 

    Ba čo viac, nespokojnost je teraz všeobecnejšia a rozšírenejšia, než bárs kedy pred tým; nie preto, ajkoby bolo teraz viac utlačuvánia a neprávosti, ale preto, že skrze zariadenie Boha, oči ludí sa otvorili skrze rozšírenie vedomosti.

     Ešte aj, kde neodvislé vlády boki, to že oni boli trpené skze lud, dokazuje, že oni boli neschopný zariadit si a podporuvat lepšiu vládu, bárs nepochybne, mnoho osób preto bolo moc pokročilejšie, než lud priemerný.

     Táto premena všeobecnéj mienky nebola postupná od počiatku tých námáh človeka, aby sa sám riadil, ale sa počala, jako jasne badat, len v šestnástom stoletíl a jej pokrok bol velmi rýchlý v ostatných patdesiatich kokoch. 

     Táto premena, preto neni následok zkusenia minulích vekov, ale je prirozený následok novšieho rostenia a všeobecného rozšírenia vedomosti medzi množstvom človečenstva. 

     Pripravenie na toto všeobecné rozšírenie vedomosti, poćalo sa s vynálezom tlaće, okolo 1440 roku, a s nasledujúcím rozmnožením kníh a novín. 

Knowledge brings an awakening of self-respect and a realization of rights.

 
Martin Luther King, Jr. 

Rosa Parks

    Všobecná výchova množstva je každodenná, a vynálezy sú tiež velmi časté. Tento vzrost vedomosti u ludí, čo je nariedenie Božie a musí sa v jeho čase stat, je jedon z tých mocných vplyvov, ktoré pracujú na poviazaní Satana f [252] ukračujúc jeho vplyv a obstrihajúc jeho moc v tomto “Dni Pripravenia” na založenie Královstva Božieho na zemi.

     Vzrostenie vedomosti v každom poli, prebudí sebavedomie u ludí, a zbadánie jejich prirozených a neodcudzitelných práv, a oni nedovolie, aby tieto jím boli dlho odbierané a potupené; radšej oni pojdú do opačného smeru. 

    Hladte nazpát behom tých století a pozrite, jako národy s krvou písali tú históriu jejích nespokojnosti. A proroci hlásajú, že skrze vzrostenie vedomosti ešte viac všeobecne rozširená nespokojnost sa ukáže v svetovéj revolúcie, v zhodený všetkých zákonov a poriadku; že anarchia a neštastie pre všetky triedy bude výsledok; ale v stredu tohoto nepokoja Boh nebeskýpostaví jeho Královstvo, ktoré zadost učiní žiadostiam všetkých národov. 

    Ustatí a znesmelení skrze jejích nezdary, aponeváč jejích ostatné námahy sa skončili v anarchii, ludia budú s radostou vítat’ a klanat’ sa nebeskéj moci, a uznajú jej mocnú spravedlivú vládu. 

    Takto roztržitost človeka sa stane príležitostou Božiou, a tak “príjde žiadost všetkých národov” —to Královstvo Božie, do moci a velkéj slávy.—Agg. 2:7.

    Ba naopak oni upozorńuvali Cirkev, aby sa týmto mocnostám podrobila, bárs ona mnoho ráz trpela pod zneužitím jejich moci. Oni vyučuvali Cirkev, aby poslúchala jejích zákoný, a ctila tých, ktorý sú v moci, pre jích úrad, ešte aj, jestli by oni osobne neboli toho hodný; aby platili na ních vyrubené dańe, a vyjmúc že by sa to protivilo zákonom Božím, aby sa oni neprotivili ustanoveným zákonom. (Skutk. 4:19; 5:29; Rim. 13:1-7; Mat. 22:21.)

    Pán Ježiš a apoštolia a skorá Cirkev, boli všetci poslušný ku zákonu, bárs oni boli oddelní od tých vlád svetských a nebrali žiadnú účast v ních.

After the death of the Apostles, preaching of the coming kingdom of God was unpopular.

     Oni sú spolu-občania a dedičia toho královstva nebeského (Efez. 2:19), a jako taký, mali by si osobuvat len také prává a výhody od týchto království tohoto sveta, jaké prichádzajú cudzincom. Jejich poverenie neni, aby oni pomáhali svetu, napravit jeho okolnosti, a nemajú oni s jeho vecámy nič do činenia, v prítomnosti. 

     Probuvat vykonat’ to, by bolo len marnenie sily; ledráha sveta a jej koniec, sú jasne opísané v Svatom Písme, a sú úplne pod riadením toho, kdo svojho času dá nám to královstvo. Vplyv téj opravdovéj Cirkve je teraz a vždy bol velmi malý—tak malý, že vlastne a ni nerátá politický; ale bárs jako velkým sa nám on zdá, máme vždy nasleduvat príklad a učenie nášho Pána a apoštolov. 

     Znajúc, že ciel Boži je, aby svet úplne zkúsil jeho spósobnost riadenia seba samého, tá opravdová Cirkev by nemala byt, kým je vo svete, svetská. Svatý móžú vplývat na svet len skrze jejích oddelenie od neho, skrze svietenie jejích svetla; a tak skrze jejích život, ten duch pravdy obvíni svet. 

     Tak—Jako pokojný, poriadný poslucháči a odporučatelie každého pravého zákona dokazovatelia zákonnosti a  hriechu, a ukazovatelia ku smeru toho zaslúbeného Královstva Božieho a tý požehnánia očakávané pod ním, a nie jako dla toho všeobecného zvyku prijatého, zamiešat sa do politiky a spojit sa s tým svetom za moc, a takto byt vtiahnutí do vojní a všeobecného úpadu—v slavnéj nevinnosti má tá budúca nevesta toho Kniežata Pokoja byt moc k dobrému, japredstavitelka jej Pána pred svetom.

     Jestli toto verne prevedie, nebude mat času ani vóle vmiešat [254] šat sa do politiky terajších vlád. Pán nemal času na také veci; ani apoštolovia nemali; a nemajú ani tý svatý, ktorý nasledujú jejích príklad.

The Pope crowning Charlemagne

     Ale niektorý mysleli, že móžú popravit plán Boží, a na miesto, že  by boli trpeli, hladeli priniest Cirkev do priatelského pomeru so svetom. Skrze spojenie sa so svetskýma, mocnostámy sa jím to podarilo. Jako následok, vyvyulo sa Pápežstvo, a časom sa stalo pánoma královnou národov.—Zjev. 17:3-5; 18:7.

     Skrze túto politiku všetko sa premenilo: na miesto trpenia došla čest; na miesto poníženia, pýcha; na miesto pravdy prišla mýlka; a na miesto aby bola prenasleduvané, ono sa stalo prenasleduvatelom všetkých, ktorý zatracuvali jeho novú a nezákonnú čest.

    Skoro ono začalo vyhladavat’ nové zásady, aby opravedlnilo svoj smer, prv klamajúc seba, a potom národy, ku tej viere, že to zaslúbené panuvánie Krista už prišlo, a zé Kristus ten Král je predstavuvaný skrze jeho pápežov, ktorý panujú nad králmy zeme, ajko jeho zástupci. 

     Jeho tvrdeniam sa podarilo oklamat celý svet. “Všetky národy opili sa” s mylným učením jeho (Zjev. 17:2) súc nastašení skrze jeho ućenie o tom večnom trápení ktoré očakává každého protiviácého sa jeho tvrdením. Za nedlho královia Europy boli korunuvaný alobo zosadení dla jeho rozkazu, a skrze jeho namyslenú moc.

    A takto upadli tý Reformátory do tej saméj mýlky, a prevádzali to právo a moc panovníkov, v ustanovení a odobrení vlád a králov, a označili také, jako “Královstvá Krest’anskí” alebo královstvá Krista. Tak počujeme dnes mnoho o tom výraze: “Svet Krest’anský”—jedna hádka naozaj, ked hladíme naň pri svetle tých pravých zásád Evanjeliumu. Pán náš povedal o svojích učedelnikoch: “Oni sú nemi z tohoto sveta, tak jako já nemi som z tohoto sveta.” A Pavel upozornuje nás: “Neprirovnávajte sa tomuto svetu.”—Ján. 17:16; Rim. 12:2.

     Boh nikdy neuznal, aby sa tieto královstvá nazývali po mene Krista. Oklamané skrze tú menovitú Cirkev, týto národy plavia pod falešnou barvou, a tyrdia osebe to, čo sú neni. Jejích jedihé právo, výjmúc hlasuvánia ludu, korení vobmedzenom pozvolení Božom, povedané Nabuchodonozorovy—kým on prijde ktorého práva je to pánstvo.

     To tvrdenie, že týto nedokonalé královstvá s jejích nedokonalímy zákonámy a často sebechtivými panovníci, sú “královstvá Pána nášho a jeho Pomazaných” je zrada toho pravého Královstva Kristového, pred klorým oni musia v krátkosti padnút, a pred jeho “Kniežatom Pokoja” a spravedlivým panovnílom.—Iza. 32:1.

     Druhá vážná škoda, nasledujúcá z tejto mýlkv je, že pozornost dietok Božích bola skrze ňu odtiahnutá od toho zaslúbeného královstva nebeského; a boli uvedené ku nesprávnému uznániu a ku obcuvánia z tyma svetskýma královstvámi, a ku tým darebnýn námahám, chcet zaštepit do týhto divých, svetských koreňov tú milost a cit Krestanstva, a ku zanedbániu evanjeliumu ohladom toho pravého Královstva atých nádejí sústredených v ňom. 

     Pod týmyo klamom, niektorý sa velmi namáhajú, aby meno Boha bolo zaznačené do Sústavy Spojeních Státov, aby oni skrze to stali sa Krestanským národom. Reformuvaí [256] Presbyteriány prez roky odopreli hlasuvat’ alebo prijat úrad pod tóuto vládou, lebo ona neni Královstvo Kristové. 

    Na tento spósob oni dajú na znánie, že sa nepatrí Krest’anom brat účast bárs ktorom druhom. Súhlasíme srdečne s týmto náhladom, ale nie s tým nasleduváním, že ked meno Boha by bolo spomenuté v sústavemže by toto premenilo túto vládu z královstvata tohoto sveta, na kralovstvo Kristovo, a to by jím dalo právo na hlasuvánia a na prijatie úradov pod ňou. 

    Ó, jaký blázni! Jako velký ten klam, skrze ktorý tá “Matka smilstva” opila všetky národy (Zjev. 17:2); na podobný spósob, je tvrdené, že královstvá Europy boli prevedené zo Satana na Krista, a stali sa “Národy Krestanskými.”

    Vidíme, že tie najlepšie a tie najhoršie národov zeme, sú len “královstvá tohoto sveta,” ktorých maličko moci od Boha asi vypršala, aby oni prepustili svoje miesto jejích ustanovenému nastupcovy, tomu Královstvu Mesiáša, tomu piatému všeobecnému Královstvu zeme (Dan. 2:44; 7:14, 17, 27)—tento pohlad vykoná mnoho ohladom ustálenia pravdy a preborenia mýlky.

     Ale, jako teraz je, činy Pápežstva v tomto ohlade, uznávané skrze tých Protestantských Reformátorov, sú prijímané bez otázky u ludu Krestanského. A poneváč oni bi mali udržat to Krávlovstvo Krista, oni sa cítia prinúternýma, podporuvat tie prítomné upadajúcé královstvá, toho takzvaného Krestanstva, ktorých čas sa rýchle míňá; a tak jejích súcit je často nútený na stranu utlačuvánia, a nie na stranu pravdy a slobody—na stranu tých kralovství tohoto sveta, a toho kniežata tohoto sveta, na miesto na stranu toho budúcého opravdového Královstva Kristového.—Zjev. 17:14; 19:11-19.

    Naozaj, smer je taký, že mnohý myslia, že Krestanstvo samo, je len klam bez zkládu, a že, spojene so svatskými panovníkami jaho ciel je len v moci držiat slobodu množstva.

   Ale oni to nerobia a ani to namóžú v jejích terajšom upadlém stave; a tak, ozbrojení so sebechtivostou, každý hladí byt pánom, a tie královstvá tohoto sveta sa pominú u prostred velkého nepokoja, takého jakého nebolo, od kedy sú národy. 

    O tých, ktorý marne budú hladet udržat si pánstvo, ked sa pominulo, a bolo dané tomu, ktorému ono správne patrí, Pán hovorí, že oni bojujú proti nemu—boj, v ktorom oni musia stratit. On hovorí:

Kissing the Pope's toe -- an erroneous application of "kiss the  Son" [God's Anointed Son]. Rulers of earth are to repent to avoid God's anger.

“Prećo sa národy búria, a ludia darebné veci premýšlajú? Zasedajú královia zemský a panovníci sa radia proti Hospodinu, a proti Pomazanému jeho, hovoriac, Roztrhajme svazky jejích, a odhodme od seba provazy jejích. 

“Ale ten, ktorý sedí v nebasách, smeja sa, Pán posmievá sa  jím. Potom on osloví jích v hńeve svojém, hovoriac, Já som pomazal mojho krála nad horou svatou mojou Ziona.... 

“Preto budte múdrí, královia, vyučujte sa, vy sudcovia zemský. Slúžte Pánovi v bázni a radujte sa trasúcí. 

“Pobozkajte (sprátelte sa) zo Synom (toho Pomazaného) aby sa nerozhneval, a zahynuli by ste na ceste; lebo lahko sa zapáli hnev jeho. 

“Požehnaný sú vsetci, ktorý dúfajú v neho.—Žalm. 2:1-6; 10-12.