SKÚMANIE XIV

 To Královstvo prez vek Evanjelíumu

    Bola to nádej každého Izraelitu (Luk. 3:15) že Boh jajích lud, jako národ, povýší pod Mesiášom; a ked Pán prišiel ku ním, bolo to, jako jejích král, aby postavil to dávno zaslúbené Královstvo Božie na zemi.

John the Baptist,
the Forerunner
of Jesus

     Nie len, že to královstvo bola vec, s ktorou počal Pán jeho obecné kázánie, ale bolo ono naozaj tá hlavná vec vo všetkom jeho kázáni (Luk. 8:1; 4:43; 19:11), iné veci užíval len v spojení s tou vecou a na jej vysvetlenie.

     Vatšina jeho podobenství boli alebo vysvetlenie toho královstva s rozličných stanovísk a ukazujúc rozličné zvláštnosti, alebo slúžili mu k tomu, aby pokázal na úplné posvatenie sa Bohu, jako potrebnost ku súčastneniu sa v [260] tom království, a aby napravil tú Židovskú mýlku, jakobu oni boli ujistení o tom královstvi, preto že sú prirozené deti Abraháma, a tak prirodzení dedičia na tý sluby.

Jesus healing,
a foretaste
of his kingdom
on earth

Walking
to Emmaus

“A já vám sporadujem, jako mi sporádal Otec moj královstvo, aby ste jedli a pili za stolom v království mojom, a sediac na stolicách, súdili dvanáctero pokolenie Izraelské.” (Luk. 22:29, 30.)

A zase, “Neboj sa! malé stádečke, lebo sa zalúbilo Otcu vašému, dat’ vám královstvo.” (Luk. 12:32.)

     A ked, na miesto aby bol korunovaný a posadený na trún, jejích uznaný král bol ukrižuvaý, jaho učedelníci boli velmi znechut’ení. Ked dvaja z ních povedali to tomu zdánlive cudzincovy na jejích ceste do Emmaus, po jeho z mrtvých vstání, oni vraj dúfali, že “on bol ten, ktorý mal vykúpit Izrael” —oslobodit jích od jarma Rimského, a spraviac z Izraelu Královstvo Božie mocné a slavné.

     Ale oni boli velmi sklamaní skrze tie premeny pred niekolkýma dńami. Potom Ježiš otvoril jich rozum, a ukázal jím v svatom Písme, že jeho obet bola predovšetkým potrebná, pred založením toho královstva.—Luk. 24:21, 25-27.

     Také královstvo by bolo prinieslo požehnánie, ktoré bárs jaké dobré, by boli trvali len doćasne, lebo všetko človečenstvo bolo pod zatracením na smrt. A aby požehnánie jeho královstva boli trvácé a –úplné, človečenstvo muselo byt prv vykúpené od smrti, a tak zákonite oslobodené od taho zatracenia, ktoré došlo na všetkých skrze Adama.

"“Pane, či teraz pristrojíš to královstvo Izraelské.”

     Jeho odpoved, bárs nie určitá, neprotirečila jejích nádejám. On povedal:

“Neni to vaša vec, znat’ časi a chvíle, ktoré Otec položil v moc svoju.” —Skutk. 1:6, 7.

     A mnohé z tých podobenství Ježiša Pána mali ciel vypravit tieto mýlné mienký. Ale on vždy do popredia staval myšlienku o království, o vláde, ktorá má byt založená na zemi a bude panuvat nad ludmi. A on vzbudzuval v ních nádej, že oni budú účastný v tom království, ale on jích aj učil, aby sa zaň modlili—

“Príd královstvo tvoje; bud’ vóla tvoja, jako v nebi tak aj na zemi.”

Jesus taught that his kingdom was not of this world and would not be established until after his suffering and death.
But zealot Jews rebelled against Rome, endeavoring to set up their kingdom prematurely.

     Rím, s jeho cvičenými vojaci, jeho výtečných vodcámi a nesmierným bohatstvom, bol pánom sveta, a denne sa stal mocnejším. A kdo bol tento Nazaretský? a kdo boli týco rybári, bez peňaži a vplyvu, a le s malím nasledovníctvom medzi obecným ludom? Kdo boli oni, že hovorili o založení toho královstva už dávno prislúbeného, a ktoré bude to najvatšie a najmocnejšie, čo lem kedy zem poznala?

Yet it would be everywhere present
and powerful.

The spiritual kingdom
is being set up first
and will be
for a time
unrecognized.

     Odpoved Pána nášho by jím bola dala nové myšlienky, jestli bu oni neboli bývali v predsudkoch o ňom a zaslepení skrze jejích vlastnú namyslenú múdrost’.

     On odpovedal, že jeho královstvo nikdy nebude také, jako si oni myslia. To královstvo, ktoré on káže, do ktorého on povolal jeho nasledovníkov za spolu-dedičov, bolo jedno neviditedlné královstvo, a nemajú očakávat, aby ho videli.

“On odpovedal jím, a povedal. To Královstvo Božie nebude ku pozoruvániu; ani nepovedia oni, Hla tu! Hla tam! lebo to Královstvo bude medzi vámi.”*

    S jedním slovom, on ukázal jím, že ked jeho královatvo príjde, ono bude všade pritomné a všemocné, ale neviditedlné.

*Zajiste sa neznáša a so žiadnov teoriou, tvrdit, že to královstvo, o ktorom Jéžiš hovoril, by bolo v srdciach Farizeov, ktorých on nazval hypokritmy (pretvarci).  Ale jeho královstvo, ked bude založené bude “v stredu” alebo “medzi” všetkýma triedámy a bude súdit všetkých.

     A poneváč táto čiastka bude postavená prv, jej prítomnost nebude videná, a za čas neuznaná. Tá výhoda dedictva v tejto duchovnéj čiastke toho Královstva, bolo to jediné, čo vtedy slúbené bolo, a bola to jediná nádej nášho vysokého povolánia prez celý vek Evanjeliumu, ktorý sa vtedy počal. Preto Ježiš sa výlučne naň odvolával. (Luk. 16:16.) Toto budeme videt jasnejšie neskór.

"There was a man of the Pharisees, named Nicodemus, a ruler of the Jews: The same came to Jesus by night, and said unto him, ‘Rabbi, we know that thou art from God: for no man can do these miracles that thou doest, except God be with him.’" John  3:1,2

Jesus healing

     Reč medzi Pánom Nikodemom (Ján. 3) bárs len čiastočne naznačená dá nám niečo hlbšie pozret do charakteru tohot Královstva Božieho. Zajiste tie hlavné body tej reči sú zpomenuté, aby z nićh mohli sme si zložit beh celéj, čo móžem udat’ rozumne jako nasleduje:

Nikodém:  

“My známe, ze ty si učitel od Boha poslaný; lebo nikdo nemóže vykonat tie zázraky, ktoré ty vykonáváš, len jesli Boh je s ním.” Ale niektoré s tvojích učení sa zdajú mne velmi neisté, a preto prišiel som, aby si mi to vysvetlil.

Na príklad, ti a tvoji učedelníci idete a hlásáte, “Královstvo Božie sa blíží”; ale ti nemáš ani vojsko, ani bohatstvo, ani vplyve, a zdánlive toto tvrdenie neni pravé; a v tomto zdáš sa klamat lud.

Farizei ta považujú z varša za klamára, ale já viem, že musí byt nejaká pravda v tvojom učení, “lebo žiadon človek nemóže vykonat tie zázraky, le ked je Boh s ním.”

Ciel mojej návštevy je, opýtat sa, že jaké, kedy o od kial je to královstvo, ktoré ty kažeš? a kedy a jako ono bude ustanovené?

Tvoja otázka ohladom úplného porozumenia toho královstva nebeského, nemóže toho času byt odpovedáná ku tvojej spokojnosti; nie, jako že by som já nevedel všetkooňom, ale že ti v tvojích terajších okolnostách nemohol by si pozozumet a ocenit úplne, jesti by som ti to vysvetlil. 

“Výjmúc človeka, počatého* z vysosti, žiadon [264] nemóže videt (Grécke eiden** poznat, alebo byt poznaný) královstvo Božie.”

How can a man
be begotten
when he is old?

Repentance
is not the
new birth.

Spiritual begettal precedes
spiritual birth.

Ešte ani moji učedelníci majú len nedokonalý pochop o tom království, o ktorom kážú. Já nemóžem jím povedat, pre tú samú príčinu, pre ktorú nemóžem povedat tebe; a oni nemohli pozozumet pre tú samú príčinu.

Ale, Nikodéme, jedna zvláštnost Božie je, že on žiada poslušnost svetlu, ktoré máme, kým viac svetla je dané; a vo vyvolení tych, ktorý budú uznaný za hodných, súčastnit sa toho královstva, je žiadané preukázanie viery. Oni musia byt volný, nasleduvat’ vadenie Božie, krok za krokom, mnohoráz nevidiac d’alej, než krok spravený. Oni kjráčajú pomocou viery a nie pomocou zraku.

Nikodém:

Ale já tebe nerozumiem. Čo to mieníš? “Jako móže človek byt počati, ked je starý? Či móže on vstúpit po druhé do lona jeho matky, a byt zrodený?”

Alebo myslíš, že to pokánie kázané skrze “Jána Krstitela” a predstavené skrze pokrstenie s vodou, ja možno obrazné zrodenie?

Pozorujem, že tvoji učedelníci podobne kážú a pokrstai sa. Či je toto to znovu zrodenie, potrebný tým, ktorý chcú videt a vstúpit do toho Královstva tvojeho?

Ježiš:

Ńáš národ je jeden posvatený národ, a lud pod smlúvou. Oni všetci boli pokrstení skrze Mojžiša v mori a v oblaku, ked opustili Egypt. Boh prijal jích v Mojžišovy, toho prostedníka jejích smlúvy, na hore Sinai; ale oni zabudli na tú smlúvu, niektorý žijú otvorene, jako publikáni a hriešníci, a mnohý iný sú namyslení pretvarači; preto kázánie Jána, a mojích učedelníkov je pokánie—navrátenie sa ku Bohu a ku uznániu tej smlúvy sviazanéj; a to pokrsyenie Jána znamená to pokánie a napravenie srdca a života, a nie znovn zrodenie.

Ale jestli nebudeš mat [265] viacej, nikdi neuvidíš to Královstvo. Výjmúc, jestli ku tomu napraveniu budeš počatý a zrodíš sa z ducha, neuvidíš Královstva mojého.

Pokánie dovede ta zpátky ku ospravedlnenému stavu; v tom stave budeš móct uznat mńa za Mesiáša, protiveń Mojžiša; a takto posvatiac sa mńe, budeš počatý od Otca ku novému životu a prírode božskéj, ktorá, ked savyvyne, uspósobí teba, aby si sa znovu zrodil, jako nový tvor, jeden tvor duchovný, v tom prvom vzkriesení; a jako taký nie len že budeš videt, ale sa aj súčastníš toho Královstva.

Tá premena zapríčinená skrze toto znovu zrodenie je ozaj velká, Nikodéme; lebo to čo je zrodené z tela, je telo, ale to, čo je zrodené z Ducha, ja duch. Nediv sa teda, nad mojím prvým tvrdením, že musíš byt počatý z vysosti, prv než porozumieš, poznáš a oceníš tie veci, na ktoré sa dopytuješ. “Nediv sa že som  ti povedal, Musíš byt znovu zrodený.”

Rozdiel medzi tvojím terajším stavom, zrodením z tela, a tým stavom zrodených z Ducha, ktorý vejdú do toho Královstva, ktoré já kážem, je velmi velký.

Dám ti príklad, z ktorého porozumješ tie tvory ked zrodené  Ducha, budú údovia toho Královstva:--

“Vietor veje, a ti poćuješ hučanie jeho, ale nevieš povedat, od kial ide, a kde pojde—taký je každý, zrodený z Ducha.”

Ked  vietor veje sem aj tam, ti nemóžeš ho videt, bárs móžeš ho cítit všade okolo seba. Ti neznáš od kial on prišiel, a kam ide.

Ti neznáš od kial on prišiel, a kam ide. To je tak dobrý príklad, jaký len možem ti dat o tých, zrodených z Ducha v tom vzkriesení, ktorý “vstúpia” alebo budú údovia toho Královstva, ktoré já kážem. Oni všetci budú tak neviditedlný, jako vietor, a ludia, nezrodený z Ducha, nebudú znat’, od kial oni príjdú a ked idú.

Elisha and his Servant

Jako je yo možné? Neviditedlné tvory!

Ježiš:

“Či si ty pán v Izraeli, a nepoznáš tieto veci?” Že duchovéne tvory móžú byt prítomné a neviditedlné? Či si ty, ktorý chceš učit’ iných, nikdy nečtál o Eliša a jeho [266] sluhovy, alebo o oslovi Baalama? A tie početné pády v Svatom Písme, ktoré vysvetlujú takéto pády, že tvory duchovné móžú byt prítomné medzi ludmi, a byt neviditedlné?

Dálej, ti si z Farizeov ktorý vynikavo veria v anjelov a tvorov duchovných. Ale toto pokazuje, čo som z prvu povedal, že Vyjmúc človeka, ktorý je počatý z vysosti, židon nemóže videt (porozumet, poznat jako rozumné) to Královstvo Božie, a tie rozličné veci spojené a nim.

What is
spirit begettal?

Jestli by si vstúpil a by si sa stal spolu-dedičom so mňou v tom království, ktoré hlásám, musíš nasleduvat svetlo, krok zá krokom. A tak, jako pokračuješ, viac svetla príjde, tak rýchlo, jako budeš naň pripravený.

Já som kázal tieto veci, ktoré majú byt, a robil som zázraky, a ti mňa uznáš za učitela od Boha, ale preto si nepreukázal tvoje vieru, a neni si otvoreno moj učedlník a naslodovník. Nesmieš očakávat viac, kým so nepodrobíš tomu, čo vidíš; potom Boh ti dá viac svetla a dókazu akrok nasledujúcí.

“Zajiste, zajiste, hovorím ti, mi hovoríme o tom, čo známe, a svedčíme na to, čo videli sme, a vy (Farizeovia) neprijmete naše svedoctvo. Jestli som vám povedal zemské veci,a vy neveríte, jako by ste verili, ked by som vám hovoril veci nebeské?”

Nemalo by to cielu, hovorit ku tebe o veciach nebeských, lebo by si nebol presvedčený, a moje kázánie by sa tebe tým viac bláznovským zdálo.

Ked to, čo som učil, a čo bolo charakteru zemského, alebo bolo vysvetlené skrze veci zemské, ktoré ti poznáš a porozumieš, nepresvedčilo ta dostatočne, aby si sa stal otvorené mojím učedlníkom a nasledovnoíkom, nepresvedčilo by ta viacej, jestli bu som ti hovoril o veciach nebeských, o ktorých neznáš nič; lebo žiadon človek ešte nevstúpil ne nebe, a tek nikdo nemóže svedčit mojím slovám.

Já, ktorý som zostúpil z neba, len já móžem porozumet veciam nebeským. “Žiadon človek nevstúpil na nebesá, len ten, ktorý zostúpil z neba, Syn človeka.” Zadovážit si známost vecí nebeských, je možné len po počatí skrze ducha; a videt tie [267] nebeské veci samé, len po zrodení od ducha, jako tvory duchovné.

     Jako Boh predvidel, skrze jejích nahotovost naň, a skrze zameškánie pochopit a sa podrobit tým podmienkám predloženích, tá prednost, súčastnit sa v království Mesiáša bolo odňaté od ních jako lud, a len malá čiastka ho obdržala, a prišla tá prednost na Pohanov, aby aj z ních bol vyvolený “lud na jeho meno.” A medzi tymato tiež len máličko, jadno “malé stádečko,” zná si ocenit tú výhodu a je považuvaný za bodné na spolu-dedictvo v jeho království a sláve.

     Pravdaže, je nejaký smysel v tom že Cirkev je teraz to Královstvo Božie, a práca milosti je konaná v srdciach veriacích; ale uvážiac toto všetko, a tajit že Královstvo Božie, to pravé bude založené pod celým nebom,  v ktorom bude vóla Božie, jako na nebi, by bolo nepravýma a nanič hodníma spravit tie najsilňejšie sluby, dané skrze Pána nšého a skrze apoštolov a prorokov, ku našemu povsbudeniu a pomoci v podmanení sveta.

Christ's earthly kingdom will reach the whole earth.

     My uznáme ten rozdiel medzi tyma zákonámy spravedlivosti, ktoré budeme prevádzat, a medzi tým královstvom tmy, ktoré ja podporuvané skrze toho diabla, a ktorú je prítomňe tým kniežatom tohoto sveta. Viera v Boha takto zmení našu patričnost, a my sa považujeme za poddaných toho nového kniežata, a skrze milost jeho, za spolu-dedičov s ním v tom království, ktoré bude postavené mocné a slavné.

     Ale toto nezmaní tie sluby, dla ktorých to královstvo Kristové bude “od mora po more, a od rieky až po kraj zeme” (Žalm. 72:8); že všetky národy budú jemu slúžit; a že pred ním každé koleno sa zohňe, každej veci, či v nebi, či na zemi. (Dan. 7:27; Fil. 2:10.) A to vyvolenie toho “malého stádečka” len potvrdzuje tieto sluby.

     Tak to podobenstvo o tom mladom šlachticovy, ktorý ide do d’alekých krajov, aby dostal jedno královstvo a sa navrátil, atd. (Luk. 19:11-15), jasne ukazuje to postavenie toho královstva na navrátenie sa Krista Pána. A posolstvo dané skrze Pána Cirkvi, ktoré vydal o roky neskoršie, bolo:

“Bud’ verná až do smrti, a Já dám tebe korunu života.” (Zja. 2:10.)

     Z toho videt, že tý králi, ktorý budú panuvat s ním, nebudú korunuvaní a nebudú panuvat, jako králi v tomto Živote.

     Toto, jako vidíme, je pravda len o tej opravdovéj Cirkvi, a nie o tej menovitej. Ale slúbené nám je, že jestli my (Cirkev, to prvotné královstvo) budeme trpet’ s Kristom, tak aj my svojho času, ked on do svojej ruky vezme moc a riadenie, budeme oslávení a budeme panuvat’ s ním.

Parable of the Publican  and Sinner

"And again
I say unto you,
It is easier
for a camel
to go through the eye of a needle, than for a rich man to enter into the kingdom of God." Matthew 19:24

“Jako t’ažko tý, ktorý majú bohatstvo, vejdú do královstva Božieho.” (Mark 10:23.)

     Jasné je, že on nemyslel tú menovitú Cirkev, ktorá terz panuje nad svetom; lebo tam bohatý sú v predu. Peter vyvolává tých dedičov ku trpezlivosti, vytrvániu a viere, hovoriac,

“Bratia, tým viac sa usilujte, aby ste skrze dobré skutky istotne učinili povolánie vaše a vyvolení; tak zajiste spósobené vám bude vejdenie do večného královstva Pána našieho, a Spasitela Ježiša Krista.”—2 Peter. 1:10, 11.

Needles Eye Gate -- Humans could pass through easily; but large animals, such as camels, had to be unloaded and kneel to get through.

Jaffa Gate -- Located at the west side of Jerusalem, the Jaffa Gate has a "needle’s eye," a small opening used as a security entrance at night when the large gate was safely shut.

     Nesmieme, skrze slobodu nášho pokrmu, zničit nášho bratra, pre ktorého umrel Kristus; ale pamatajme si, že tie výhody toho královstva, teraz a budúce, pozostávajú z o mnohočostéjších požehnaní, než je výhoda v jedle; menovite v našej slobode činenia dobrého, náš pokoj oproti Bohu skrze Krista, a naša radost nad účastenstvu n Svatom [270] Duchu Božom. 

     Tieto výhody toho královstva (teraz a vždy) sú tak velké, že tie menšie slobody ohladom pokrmu, móžu byt lahko obetuvané, na teraz, za dobrobyt nášho bratra.

Christians must be overcomers
to sit with Jesus in His Father's throne and reign over the nations of earth.

Overcoming  requires death in the Lord's service.

     Pre prvú Cirkev, tie sluby toho královstva a cti a spolu-dedictva s Pánom, boli silné návody ku viere pod prítomnýma zkúškámy a prenasleduvaním, na ktoré oni boli upozornemí, aby to očakávali; a vo všetkých slovách osmelenia v Apocalypsi, dané siedmím Cirkvám, žiadné neni sú tak jasné a mocné, jako tie, ktoré hovoria:

“Tomu, ktorý zvitéži, dám miesto so mnou na trúne, tak jako já som zvitéžíl, a sedím s Otcom mojím na jeho trúne” a “Tomu, ktorý zviteží, dám jemu moc nad národámy.”

     Toto sú také sluby, ktoré musíme porozumet, že sa nevztahujú na prítomnú prácu milosti v srdciach, ani nie na kraluvánie nad národmy; lebo tý, ktorý chcú zvitežic, musia umret v službe, a tak si vydobit čest toho královstva.—Zjev. 20:6.

Paul preached that
present suffering
would be followed
by future reigning.

     Pavel apoštol píše, vypraviac túto chybu, lebo vedel, že také mienky by mali škodlivý dójem na Cirkev, skrze to, že by chovali pýchu, ktorá by odviedla od obete. On hovorí, posmešne, “Teraz ste plný, a bohatý; vy ste panuvali jako králi prez nás.” A potom dodává,vážne, “A Boh daj, aby ste kraluvali, aby sme aj mi (prenasleduvaní apoštolia) s vámi kraluvali.” (1 Kor. 4:8.)

     Oni sa tešili jejích Krestanstvu, [271] že chceli z neho vystúpit a s tým tolko cti, jako len možno; a apoštol dobre vedel, že keby oni boli verný nasledovníci Pána, neboli by v takom stave. 

    Preto on jích upozornuje, že jestli naozaj sa počalo to očakávané královstvo, tak by on tak tiež panuval, jako oni, a na to, že on, skrze jeho vieru podchádzá utrpenie za pravdu, čo je dókazom, že jejích kralovánie je priskoré, a komédia na miesto slávy. Potom, a malým dodatkom posmechu dodává,

“My (apoštolia a verný sluhavia) sme blázny a Krista ale vy ste múdrý v Kristu; my sme slabý, ale vy ste mocný; my sme opovržený, ale vy ste ctený.”

     Já nepíšem tieto veci, aby som vás zahanbil, já mám lepší a vznešenejší ciel—upozornit vás lebo cesta prítomonej cti, nevedie ku téj sláve a cti, ktorá má byt zvestuvaná; ale prítomné utrpenie a sebazapretie je tá úzká cesta ku sláve, cti, nesmrtedlnosti a spolu-dedictvu v tom království.

    Preto prosím vás, nasledujte mńa.Trpt’e a budte prenasleduvaní teraz, aby ste mohli sa súćastnit  so mnou téj koruny života, ktorú Pán, ten spravedlivý sudca, dá mi na ten den; a nie len mńe, ale všetkým, ktorý milujú jeho príchod.—1 Kor. 4:10-17; 2 Tim. 4:8.

The Pope crowning Charlemagne

     Toto viedlo a založilo základ na svetskú nádheru a pýchu, nádherné zovňajško a ceremónie v Cirkvi, ktoré boli uvedené, aby dojali, a pojali svet, a ktoré krok za krokom viedli ku tým velkým tvrdeniám Pápežstva, že jako královstvo Božie na zemi, má právo rozkázat’ čest a poslušnost jej zákonom a všemožným úradníkom, národu a ludu.

     Pod týmto falešným tvrdením (a oni zdá sa kamali seba a druhých) Pápežstvo za jeden čas koruhnovalo a zosadilo králov Europy, a ešte vždy si žiadá toto právo, bárs nemá moci viac, aby ho previedlo.

     Tak sa stalo, že tý len menom údovia Cirkve—tý nie naozaj prestúpený, ale ten kúkol a nie žito—vysoko prevyšujú v počte, tých pravých učedelníkov Kristových. A tý sa velmi protivia všetkým obetám a sebezapreniu, neutrpia prenasleduvánie za spravedlivost (pravdu), a držia sa len pre zovńajšok, postóv, atd.

    Oni naozaj panujú zo svetom a neni sú v rade v pripravení ku účastenstvu v tom pravém království, ktoré bude postavené skrze Pána nášeho, pri jeho druhom príchode.

Dve čiastky toho královstva Božieho.

     Pravda je, jeko Pán náš povedal, zé to Královstvo Božie nepríde—nezjaví sa po prvý raz—so zevnútorníma znaky, ono svojho času bude ohlásené všetlým, skrze viditedlné a neomylnéznaky. Ked bude úplne postavené, to Královstvo Božie bude pozostávat’ z dvoch čiastok, s duchovnej alebo nebeskej, a s ozemskéj alebo ludskej.

     Tá duchovná čiastka bude ludom neviditedlná, lebo jej údovia budú tej božskéj, duchovnéj prírody, ktorú žiadon človek nevidel a nemóže videt (1 Tim. 6:16; Ján. 1:18); ale jeho príyomnost a moc bude mocne hlásaná, hlavne skrze jej ludských predstaveých, ktorý budú predstavuvat tú zemskú čiastku toho Královstva Božieho.

     To velké dielo čakajúce na tú pomazanú spoločnost’—toho Krista—vyžaduje jejích povýšenie ku prírode božskéj: žiadná iná, len božská moc mohla by to previest. Jejích práca nevztahuje sa len na tento svet, ale a všetky veci ne nebi a na zemi—medzi duchovnýma, jako aj medzi ludskyma tvory.—Mat. 28:18; Kol. 1:20; Efez. 1:10; Fil. 2:10; 1 Kor. 6:3.

*V tomto verši tie slová

“Iný mrtvý neožili, až sa vyplnilo tisíc rokov”

sú falešné. Oni sa nenachadzajú v tých najstaršich a najspolahlivejšich gréckých MSS, Sinaiských. Vatikánských No. 1209 a 1160, a ani Syrskýchd MS.

Mnohé miestá v modernných vydání sú dodatky, ktoré vlastno nepatria do Biblie.

A poneváč je nám kázané nepridat nič ku Slovu Božiemu, tak je naša povinnost odstránit také prídayky, jaknáhle jejích faleš je dokazaná.

Tie slová zajiste vliezli do textu len náhodou, v piatom století; lebo žiadné MS. z prvšieho času nemá tento text. To zajiste zo začiatku bola len krajová poznámka, urobená skrze niektorého čitatela, vyraziac jeho mienku o tom texte, a bolo zpísané do hlavného textu, skrze niektorého neskoršieho prepisača, ktorý nezbadal, že to bola krajová poznámka.

Avšak, to odstránenie tých poznámok, neni tak vážné na ten “Plán,” jako ho preukazujeme; lebo tý ostatný mrtvý—v celku celý svet—nebudú žit v plnom smysle, v dokonálom, smysle, jako Adam žil, pred jeho zhrešením a pred tým, než prišiel pod súd “umierajúc umreš.”

Dokonalý život bez slabvosti a smrti je ten jediný smysel, v ktorom Boh usná to slovo byt správnejšie opísaný, jako mrtvý, než živý.—2 Kor. 5:14; Mat. 8:22.

Slovo vzkriesenie (grécký: anastasis) znamená vstánie. V jeho pot’ahu na človeka, ona znamená pozdvihnutie človeka ku tomu stavu, z ktorého padol, ku plnej dokonalosti človeka—ku tej veci, ktorú utratil skrze Adaživot.

Z jeho stanoviska celý svet už utratil život, umierá, a mohol by ma. Tá dokonalost, z ktoréj naše pokolenie zpadlo, je tá dokonalost, ku ktorej ono postupne pozdvihnuté, prez vek Millenniálný, vek napravenia a pozdvihnutia (vzkriesenia).

Vek Millenniálný neni len vek zkúšky, ale aj vek požehnánia, a skrze vzkriesenie alebo napravenie ku životu, všetko, čo bolo ztratené, bude navrátené všetkým tým ktorý, ked majú príležitost a znajú, s radostou posluchnú.

To dielo vzkriesenia bude postupné, vyžadujúc celý ten vek ku jeho zplneniu; bárs to jednoduché zobudenie ku istej miere života a sebavedomia, bude dielo okamihu. Nasledovne, nebude to prv, než tých tisíc rokov sa pomine, že človečenstvo zplna obsiahne celú mieru života, utrarteneho v Adamovy.

A poneváč všetko, čo neni život, je čiastočná smrt, nasleduje, že bárs tie vyššie udané slová sú neni čiastkou Písma Svatého, bolo by správne pravdivé, že iný mrtvý neožijú (neobdržia plnost života utratenho) až sa vyplnilo tisíc rokov napravenia a požehnánia.

What does "resurrection"
mean?

"Marvel not at this: for the hour
is coming, in the which all that are
in the graves shall hear his voice, and shall come forth;

"They that have done good, unto the resurrection
of life; and they that have done
evil unto the resurrection
of judgment (Greek "krisis")."
John 5:28,29

The kingdom work of Jesus
and the Church

Who are the "Ancient Worthies"?

Abraham

    Práca tej zemskéj čiastky toho Královstva Božieho, bude [274] obmedzená na tento svet a na človečenstvo. A tý, ktorý budú tak uctený, že budú účastný v ňom, budú tý najviac povýšený a uctený medzi ludmi od Boha.To je tá trieda zpomenutá v odseku VIII. (strana 145), ktorej súdný den bol pred vekom Evanjeliumu.

     Súc zkúšaný, a najdený veriacímy, v tom prebudení oni nebudú privedení k súdu a novo, ale obdržia naraz tú odmenu jejích vernosti—okamžité vzkriesenie ku dokonalosti ludskéj. (Druhý a tý z triedy duchovnéj budú postupne povýšený ku dokonalosti prez vek Millenniálný).

     Takto tá trieda bude hned hotová na to velké dielo pred nou, jako ludský poverenníci Kristový, v napraveniu a požehnániu ostatku človečenstva. A poneváč duchovná príroda je potrebná ku prevedeniu toho diela Kristového, tak dokonalá príroda ludská zodpovedá na prácu medzi ludmi.

     Týto budú kázat medzi a budú videní od ludí, a slava jejích dokonalosti bude ustavičný príklad a povzbudzuvánie pre druhých ludí, aby sa vynasňažuvali dosiahnút tú samú dokonalost. A že týto hodńý starých časov budú v ludskéj čiastke toho královstva a budú videní skrze ludí, to je svedčené skrze slová Ježiša povedané ku neveriačim Židom, ktorý ho odvrhli. On povedal,

“Budete videt Abraháma, Izáka a Jakuba, a všetkých prorokov, v Království Božiem.”

     Pozorujme tiež, že Pán nezpomíná, že on alebo apoštolovia budú viditedlný s Abrahámom. V skutku, ludia budú videt a budú sa miešat’ so zemskov čiastkov toho královstva, ale nie s tóu duchovnou; a niektorý, naomylne, budú sa knevat, ked  uvidia, že jakú velkú čest odvrhli.

Moses

     Táto práca vyžaduje postavenie jednéj dokonaléj vlády medzi ludmi, s dokonalíma ludmi na čele, aby oni správne viedli veci štátu. Bude vyžaduvat postavenie správných výchovných ústavov každého druhu, a dobrotné zariedenia rozličného druhu.

      A toto šlechetné dielo pozdvihnutia pokolenia skrze isté a stále kroky (pod riadením tých neviditedlných duchovných údov toho samého královstva) je tá velká čest, na ktorú tý hodný toho starého veku sú ustanovený, a za ktorú oni príjdú skoro, po konečném zhodení tých království tohoto sveta, a po poviazaní Satana, jejích kniežata.

     A jako božský uctení zastupitelia toho nebeského královstva, oni za krátko obsiahnú čest a spolu-pracovníctvo všetkých ludí.

     A ked, na konci tých tisíc rokov, to velké dielo napravenia bude dokončené skrze Krista (vo velkéj miere skrze tých šlechetných ludských spolu-pracovníkov); ked celé pokolenie ludské (výjmúc tých nenepravitedlných—Mat. 25:46; Zjev. 20:9) bude uznané, bez škvrny alebo vrázku, v prítomnosti Jehovy, tý, ktorý boli činný v tom diele, budú sa sviertit medzi jejích spoločníci apred Bohom a Kristoma anjeli, “jako hvezdy na veky vekov.” (Dan. 12:3.)

    Jejích práca a dielo lásky, nikdy nebude zabudnuté skrze jejích spoločníkov. Oni budú vo večnéj pamati.—Žalm. 112:6.

    Čest nebeská a aj zemská bude položená ku nohám Krista. Duch [276] ludský móže si predstavit, ale nemóže jasno pochopit tú slávu, ktorá bude zvestuvaná v tom Kristu, prez veky venćosti.—Rim. 8:18; Efez. 2:7-12.

“V tebe a tvojom semene budú požehnané všetky rodiny zeme.”

“Tvoje semeno bude, jako piesok mora, a jako hvezdy neba”

—jedno zemské a nebeské semeno, obe prostredníci Boží v požehnání svata. Obe čiastky Boli videné a ustanovené skrze Boha od počátku, ale tú zemskú videl Abrahám.

    A bárs Boh vyvolil z toho prírodného semena tých hlavných tej triedy duchovnéj (apoštalov a iných) a podržal to hlavné požehnánie, to duchovné, pre všetkých toho národu, ktorý budú živí ked to nebeské volánie svojho času príjde, to bolo všetko vyše miery pre Abraháma, jako čo videl v tej smlúve—milost nad milost.

    Toto dokazuje to dvojnásobné splnenie toho slubu, v tom vyvynutí tých dvoch semien, toho zemského (ludského) a nebeského (duchovného), z ktorých budú pozostávat tie dve ćiastky toho královstva.

     Táto koreňá smlúva nesie tieto dva rozdielné snety, každý s ktorých, pri vzkriesení bude niest svoje zvláštne a dokonalé ovocie, tie ludské a duchovné triedy v tej moci toho královstva.

     Cielom vyvynutia z prvu bolo prirodzené (zemské) potom nebeské; ale cielom velikosti stavu a času postavenia, ono bude prv duchovné, a potom prirodzené; atak ostatný budú prvý, a prvý budú ostatný.—Mat. 19:30; Luk. 16:16.

This gate is traditionally
the location
where Stephen
was stoned
while giving his
sermon of  Acts 7.

[277] “Pozdvihni tvoje oči, a posri z miesta, na ktorém si, na sever a na juh, a na východ a na západ; Lebo všetkú zem, ktorú vidíš, tebe dám a semunu tvojmu až na veky.

A rozmnožím semeno tvoje, jako prach zeme, tak že, ked niekdo bude móct počitat prach zeme, aj tvoje semeno počitané bude.

Vstaň, prejdi prez tú zem, na zdlžku a na šírku; lebo dám ju tebe.” (Gen. 13:14-17.)

     Štefan pokáže, že te slub má ešte len byt splnení; lebo Boh ohlásil, že on nedal Abrahámovi “žiadné dedictvo v nej (v tej zemi) ani tolko aby si nohu postavil.”

Stephen’s Gate -- On the east side of Jerusalem is Stephen’s Gate, also called "The Lion’s Gate" because of the carvings of lions in the stones above.

Tombs of Abraham, Isaac and Jacob
in Hebron

    On hovorí o ních:

“Oni všteci umreli vo viere, bez obdržánie (splenenia) toho slubu, lebo Boh sa postaral o lepšie veci pre nás (toho Krista) tak že oni bez nás nebudú spravení dokonalýma.” (Žid. 11:13, 39, 40.)

    Tak zase je pokázané, že ten Vykúpitel a Napravitel je duchovný, ktorý dal svoju ludskost na obet’za všetkých, a že ztejto duchovnej triedy, ked bude požehnaná, všetko požehnánie vijde, bárs kdo bude postavený, jako prostredník.—Rim. 12:1; Gal. 3:29.

     Najdeme svedoctvá prorokov a apoštolov, ktoré jasno ukazujú, že za času napravenia Izrael, jako národ bude prvý medzi národámy, ktorý príde do súhlasu s tým novým poriadkom vecí; é ten zemský Jeruzalem bude na novo vystavený na jeho starých zrúcaninách; a že jejích prednost bude napravená [278] jako na počátku pod kniežatmy alebo sudcámy. (Iza. 1:26; Žalm. 45:16; Jer. 30:18.)

     A čo by sa mohlo rozumnejšie očakávat, než aby Izrael zo všetkých sa prvý raduval uznániu prorokov a patriarchov? a že jejích dlhá známost a dlhé cvićenie pod zákonom jích pripravilo ku cti a poslušnosti pod mocou toho královstva? A ked Izrael bude prvý z národov, ktorý bude uznaný a požehnáný, je písané tiež o Izraelu, že “Pán ochráni stánky Júdové v prvom rade.”