Return6Czech

	“A ON POŠLE toho, ktorý oznamuvaný je Vám, Ježiša Krista; ktoréhožto mosia prijat nebesá až do času napravenia všech veci, ktoré mluvil Boh, skrze ústá svojich svatých prorokov od vekov.” Skutk. 3:20, 21.
The second personal coming of Jesus If Jesus has been with the church for 2,000 years, why did he promise to come again?	Že náš Pán svojim učedelnikom chcel dat porozumet, že on pre nejaký ciel, na volajaký spósob, a v nejakom čase, sa navráti, myslime, dopustia a veria všetci, ktorý poznajú Svaté Pismo. Zajiste Ježiš povedal: “Hla, já s Vami som po všecké dni, až do skončenia sveta.” (Mat. 28:20), a so svojim duchom a svojim Slovom on bol s cirkvou ustavične, napomáhajúc, poúčajúc a udržávajúc jej svatých, a rozveselujúc jich u prostred jejich trápenia. A bárs Cirkev mala vedomost, že Pán pozná všetky jej cesty, a bola istá o jeho starost a láske, predci ona túži po jeho navrátenim; lebo keď on povedal: “A odejdemli, zas pridem” (Ján. 14:3) zajiste myslel na jeho druhý osobný prichod.
Pentecost was NOT the second advent.	Niektorý myslá, že on pokazuval na zostúpenie Ducha Svatého na Pentecost; druhý zase, že na zničenie Jeruzalemu, atd.; ale tito zajiste nevšimnú si, že v ostatnéj knihe Biblie, ktorá bola pisaná asi šestdesiat rokov po Pentecost, a dvadcat-šest rokov po zničeni Jeruzalemu, on, ktorý bol mrtvý a je živý, hovori o tom jako o niečo budúcom, povedajúc: “Hla, prichádzám skoro, a odplata moja se mnou [84] je.” A nadchnuti Ján odpovedá: “Amen, priď Pane Ježiši.”—Zjev. 22:12,20. Dosť mnohý myslia, že keď hriešnici prestúpia, že to patri čiastočne ku prichodu Krista, a že bude vždy prichádzat, kým celi svet nebude prestúpeni. Potom, jako oni hovoria, bude jeho prichod úplný.
At the time of our Lord’s second presence, the world will be far from converted to God. Buddhism	Tito zajiste zabudli na svedoctvo Pisma v tejto veci, ktoré hlásá práve opak jejich očakávania: že svet za času druhého prichodu Pána našeho, bude ešte daleko od navrátenia ku Bohu: že “V poslednich dnoch nastanú nebezpečné časy, lebo ludia viacej budú miluvat rozkoš, nežli Boha” (2 Tim. 3:1-4); že “Zlý ale ludia a zvoditelia pojdú v horšie blúdiac a do bludu uvádzajúc” (verš 13). Oni zabudnú a to zvláštné upomenutie, dané Majstrom tomu jeho malému stádečku: “Varujte sa ale, aby ten den neprišiel na Vás náhle, lebo jako sidlo pride on na Všetkých (ktorý sa nevarujú), ktorý bývajú na vrchu celéj zeme.” (Luk. 21:34, 35.) A zase móžeme byt ujistený, keď je povedané: “A budú plakat na seba pre neho všecky pokolenia zemské” (Zjev. 1:7) keď budú videt jeho prochod; ale prestúpenie hriešnikov neni zpomenuté. Či všetci ludia oplakávajú prestúpenie hriešnikov? Naopak, jestli tie riadky sa vztahujú, jako skoro všetci dopustia, na pritomnost Krista na zemi, tak nás oni učia, že nie vše ci na zemi budú sa raduvat jeho zjaveniu, kdežto by sa zajiste raduvali, keby všetci boli prestúpený.
	Niektorý očakávajú ozajský prichod a pritomnost Pána, ale udávajú čas tohoto prichodu na dalekú budúcnost, tvrdiac, že skrze namáhanie Cirkve, v jej terajšom stave, svet musi prestúpit, a tak sa musi prichod veku Millenniálného pripravit. Oni tvrdia, že keď bude prestúpenie sveta ukončené, a Satan poviazaný, a poznánie Pána naplni celý svet a zem, a keď národy nebudú viac bojuvat, vtedy práca Cirkve v jej terajšom stave bude dokončená; a že keď ona túto tažkú a velkú úlohu dokončila, Pán pride [85] a usporiadá zemské záležitosti, obdaruje veriacich a odsúdi hriešnikov.
	Niektoré pismá, keď jich bereme neodvisle jedno od druhých, zdajú sa podporuvat túto mienku; ale keď hladime na Slovo Božie a jeho plán v jeho celku, najdeme, že ono podporuje práve opačnú mienku, to jest: že Kristus pride pred prestúpenim sveta, a bude panuvat, aby docielil prestúpenie sveta; že Cirkev je teraz skúšaná, a že odmena slúbená tým ktorý vydržia pri nej, je že po jejich osláveni budú účast mat s Ježišom Pánom v panuváni, čo je spósob ustanovený skrze Boha v požehnáni sveta a pričinenia ku známosti, že Pán pride ku každému stvoreniu. Takéto sú Pána zvláštné sluby: “Kdo zvitazi, dám mu sedet na trúne mojom.” (Zjev. 3:2.) “A kralovali s Kristom tisic rokov.”—Zjev. 20:4.
Witnessing to the world does not imply the conversion of the world.	Sú dva texty, na ktoré sa hlavne spolihajú ti, ktorý tvrdia že Pán nepride, až po Millenniume, na ktoré tu vyvoláváme Vašu pozornost. Jeden je: “A bude kázané toto Evanjelium o královstvi po celém svete, na svedoctvo všetkým národom, a potom pride skonánie.” (Mat. 24:14.) Oni tvrdia, že toto sa vztahuje na prestúpenie sveta, pred dokončenim veku Evanjeliumového. Ale “na svedoctvo svetu” neznamená prestúpenie sveta. Ten text nespominá nič, že jako to svedoctvo bude prijaté. Toto svedoctvo bolo už vydané. V roku 1861, účet vydaný skrze Biblické Spolky udává, že Evanjelium bolo vydané v každej reči na zemi, bárs nie všetky milióni zeme prijali ho. Nie, asi polovica tých šestnáct sto miliónov živých, nepočuli ani meno Kristovo. Ale podmienka textu je splnená; Evanjelium bolo kázané na svedoctvo v celom svete—a každému národu.
What is the main object of the gospel now?	Apoštol nám hovori (Skutk. 15:14), že hlavný ciel Evanjeliumu v pritomném veku, je “prijat jeden národ” ku menu Kristovmu—Cirkve, ktorá, pri jeho druhom prichode, bude spojená s nim a bude nosit jeho meno. Vydánie [86] svedoctva v tomto veku, pride do ohladu len v druhom rade.
"At [God’s] right hand" – not a location, but authority and power. King Charles II on his throne	Druhý text je: “Budeš sedet na mojej pravici, kym tvoji neprátelia budú stolcom pod nohámy tvojima.” (Žalm. 110:1.) Hádaná, a neskončená myšlienka tohoto textu zdá sa byt, že Kristus sedi na hmotném trúne niekde v nebi, kým práca podmanenia všetkých veci je dokonané pre neho skrze Cirkev, a že potom on pride, aby kraluval. Toto je zlý pochop. Zpomenuti trún Boži neni žiaden hmotný trún, to sa vztahuje len na jeho najvyššiu moc a panovnictvo; a Ježiš Pán bol pozdvihnuti, aby účast bral v tomto panováni. Pavel hlási: “Boh jeho (Ježiša) pozdvihol vysoko, a dal mu meno nad Všetky mená.” On dal jemu moc nad všetky druhé moci, ktorá je v rade, hned po Otcovéj. Jestli Kristus sedi na jednom hmotnom trúne, kým všetky jeho neprátelia sú jeho stolcom (podmaneni) tak pravdaže nemóže prict, kým všetky veci nebudú podmanené. Ale, jestly výraz “na pravici” sa vztahuje, nie na iste miesto a na jednu lavicu, ale, jako my tvrdime, na moc a panovánie, tak z toho nasleduje, že tento text neni na žiaden spósob v rozpore s druhýma pismamy, ktoré hovoria, že on pride “aby podmanil všetky veci” (Fil. 3:32) skrze moc v neho zloženú. Na priklad ku objasneniu: Cisar Vilhelm sedi na trúne Nemecka, zvykneme povedat, ale preto nemyslime s tým jeho královskú stolicu, a jako je aj pravda, on velmi zriedka sedi na nej. S tým, keď hovorime, že je on na trúne, myslime, že on panuje nad Nemeckom. Pravá ruka znamená hlavné miesto, vyčnievajúcé a výhodné postavenie, najbližšie ku hlavnému panovnikovi. Takto knieža Bismarck bol povýšený alebo posadený na pravicu moci, skrže Cisára Nemeckého; a Jozef bol na pravici Farao v kralovství Egiptskom—nie doslovne, ale podobenstva uživaného v reči. Slová Ježiša súhlasia s túto myšlienkou: “Od tejto chvile uzrete Sina” človeko sediacého na pravici moci [Božej] a prichádzajúcého [87] na oblakoch nebeských.” (Mat. 26:64.) On bude na pravici, keď pride, a zostane na pravici prez vek Millenniálný, až na veky.
The first advent REDEEMS. The second advent RESTORES.	Dalšie skúmanie plánov Božich, nám zvestuvaných, dovoli nám širši rozhlad ohladom prvého a aj druhého prichodu; a vždy si pamatajme, že obe udalosti sú pribuzné, jako čiastky jednoho plánu. Zvláštná Gloha prvého prichodu bola, vykópit ludi; a Gloha druhého prichodu bude, napravit, požehnat a oslobodit vykúpenich. Keď on dal jeho život za všetkých, náš Spasitel vstúpil na nebe a predpožil tú obet Otcovi, takto vyrovnajúc hriech človeka. On sa zdržá a dovoli “tomu kniežatu tohoto sveta” pokračuvat v panováni zlého, kým, po vybrani “téj nevesty, ženy Beránka” táto bude uznaná hodnú takéj cti, a prebori vplyv pritomného zlého sveta. Potom tá velká práca požehnánia človečenstva, ktoré on skrze jeho obetuvánie jim ujistil, sa počne, a on pride, aby požehnal všetky rodiny zeme.
	Zajiste, to napravenie a požehnánie by bolo mohlo sa počat od rázu, keď cena vykúpenia bola skrze nášho Vykúpitela daná, a potom prichod Mesiáša by bol býval len jeden, jeho kralovánie a požehnánie by sa bolo počalo od razu, tak, jako apoštolia najprv očakávali. (Skutk. 1:6.) Ale Boh sa postaral “o lepšie veci pre nás”—tú Krestanskú Cirkev (Žid. 11:40); a preto je to v našom záujme, aby kralovánie Kristové bolo oddelené od utrpenia Hlavy, skrze týchto devatnáct stoleti.
The period between the advents is for the development of the church. The selection of the church...	Čas medzi prvim a druhým prichodom, medzi vykúpenim všetkých a požehnánim všetkých, bude venovaný ku posúceniu a vyvoleniu Cirkve, ktorá je telom Kristovým; ináče bol by býval len jeden prichod, a tá práca, ktorá bude vykonaná za času jeho druhéj pritomnosti, vo veku Millenniumu, by bola nasleduvala hned po z mrtvých vstáni Ježiša. Alebo, na miesto, že hovorime že práca druhého prichodu by bola nasledovala prácu prvého, povedzme [88] radšej, že keď by Jehova nebol mal za ciel vyvolit to “malé stádečko,” “to telo Kristovo,” prvý prichod by nebol sa stal v ten čas, keď sa stal, ale by sa bol stal v čase druhého prichodu, a tak by bol býval len jeden prichod.
The reason for the apparent delay in blessings.	Boh zajiste ustanovil dovolenie zlého prez šest tisic rokov práve tak, jako to, že očistenie a napravenie všetkého má byt prevedené v siedmom tisic. V takomto svetle hladiac, prichod Ježišov, bol práve dost dlho pred časom požehnánia a napravenia, aby ostalo ešte dostatočne času na vybránie toho “malého stádečka” tých jecho “spolu-dedičov.” Toto móžú vziat za pričinu mnohý, toho zdánlivého obneskorenia zo strany Boha, v dani jeho požehnánia slúbeného, a ustanoveného vo vykúpeni. Toto požehnánie pride na ustanovený čas, tak jako bolo od počiatku ustanovené, bár, pre istý slavný ciel, cena bola platemá dobre skór, než ludia by boli očakávali.
The Church’s mission is to witness. God has not yet even attempted the world’s conversion.	Apoštol nás uči, že Ježiš bol vzdialený zo zemi—vnebi—prez celý čas uplynuti, medzi jeho na nebe vstúpenim ačasu napravenia alebo veku Millenniálného—“ktorého musia prijat nebesá, až do času napravenia všetkých veci” atd. (Skutk. 3:21.) Poneváč Svaté Pismo nás uči, že ciel druhého prichdu nášho Pána, je napravenie všetkých veci, a že včase jeho zjavenia sa, národy sú tak daleko od pristúpenia, že sú až rozhnevané (Zjev. 11:18) a v rozpore, musime privolit, že alebo Cirkev nebude v stave jej úlohu dokončit, a že takto plán Boži v tomto snere bude zamedzený, alebo že ináče, tak jako sme ukázali, prestúpenie sveta v pritomném veku Cirkev neočakávala, ale že jej povinnost bola, kázat Evanjelium na svedoctvo celému svetu, a pripravit sa, pod božim riadenim, na velkú prácu budúcnosti. Boh na žiaden pád ešte nevyčerpal jeho moc v prestúpeni sveta. Nie, ba viacej, on ešte ani nepočal tú práce prestúpenia.
A future restitution for every man, woman and child...	Možno, toto sa zdá byt divným tvrdenim, pred mnohýma, ale nech si tý istý všimnú, že jesli Boh počal túto prácu, [89] tak on značne chybil; lebo, jako sme videli, len jedna maličká čiastka zemských biliónov vóbec počula o tom jediném méne, skrze ktoré oni musia byt spaseni. My sme len naznačili ohlady a učenia niektorých z vedúcich sekti—jako Baptisti, Prezbyteriáni a druhý—a sice: že Boh chce vybrat alebo vyvolit so sveta jedno “malé stádečko” jednu Cirkev. Oni veria, že Boh nevykoná viac, než vyvoli túto Cirkev, kdežto Pismo nám udává jeden dalši krok v tomto božiem pláne—Napravenie sveta, ktoré bude prevedené skrze tú vyvolenú Cirkev, ked bude ona hotová a oslávená. To “malé stádečko” ti prestúpený tohoto Evanjeliumového veku, šú len to telo toho “Semena” v ktorom alebo skrze ktoré všetky rodiny sveta majú byt požehnané.
	Tý, ktorý tvrdia, že Jehova prez šest tisic rokov sa namáhal v prestúpeni sveta, a chybiac za celý čas, musia to najst velmi tažké srovnat toto jejich tvrdenie s ujistenim Biblie, že všetky ciele Boha budú dosiahnuté, a že tento svet sa nenavráti k nemu nehodný, ale bude rozkvitat v tej veci, ku ktoréj bol vyslaný. (Eza. 55:11.) Ten fakt, že svet ešte neprestúpil, a že poznánie Pána ešte nenaplnilo zem, je dókaz, že Boh ho ešte nevyslal ku tomuto cielu.
"Rightly dividing the word of truth" Two lines of thought divide Christians:	Toto nás dovedie ku tým dvom myšlienkám, ktoré prez stá rokov rozdeluvali Krestanstvo, menovite, Vyvolenie a Slobodná Milost. Že obe tieto Učenia, bárs jeko rozdielné sa zdajú byt, sú podporuvané skrze Pismo Svaté, to nemóže ani jeden odopret, kdo pozná Bibliu. Tento fakt by nás mal priviest na myšlienku, že na volajaký spósob obe móžú byt pravdivé; ale na žiaden spósob oni nemóžú byt donesené do súhlasu, len ked počúváme na nebeský zákon, poriadok, a na “spravodlivé rozdelenie slova pravdy” vztahujúcé sa na túto vec. Tento poriadok, jako je on opisaný v pláne vekov, jestli sa neho držime, jasno nám okáže, že kdežto Vyvolenie ustavične pokračuvalo prez pritomné a minulé veky, to čo na rozdiel je menované Slobodnou Milostou, je nič inšie, jako Boha milostivé opatrenie sveta [90] všeobecne prez vek Millenniálný. Jestli si tie rozmanité zvláštnosti epochi a oslobodenia, opisané v jednom z predošlich odsekov, podržime v pamati, a všetky tvrdenia vztahujúcé sa na Vyvolenie a Slobodnú Milost preskúmáme, najdeme, že všetky ti miestá, ktoré hovoria o Vyvoleni, sa vztahujú na pritomný a pominuli vek, kdežto tie, ktoré učia Slobodnú Milost sa vztahujú na veky budúcé.
Election Vs. Free Grace	Avšak Vyvolenie, jako to Biblia uči, neni to nútenie alebo fatalizmus, obyčajne verený a učený skrze jeho zastupitelov, ale bedlivé vyhladánie dla spósobnosti a pritulnosti ku cielu Božiemu, prez ten čas, ku tomu ustanovený. Učenie Slobodnéj Milosti, zastupuvané skrze Arménov, je tiež mnoho vatšie preukázanie tej prevelkéj Božéj milosti, než ti najvý-raznejši zastupitelia jej učili. Božia milost v Kristu je vždy slobodná, v tom smysle, že neni zaslúžená; ale od pádu človeka v hriech, až do pritomnéo času, isté milosti Božie boli udelené len zvláštným osobám, národom a triedám, kdežto v nasledujúcom veku celý svet bude povolaný sa súčastnit v milosti nabidnutich, pod podmienkámy, ktoré budú v ten čas známé všetkým, a kdo kolvek bude chcet, móže prist a pit zo studne života slobodno.—Zjev. 22:17.
God’s selection of Israel is a type of the great work for the world. "I am not sent but to the lost sheep of the house of Israel." Matthew 10:5,6	The Election of the Ancients Hladiac nazpat, badáme, že vyvolenie alebo vybránie Abraháma a jednotlivých z jeho potomkov jako cievy, prez ktoré to prislúbené Semeno, ten požehnávatel všetkých rodin zeme má dójst. (Gal. 3:29.) Vidime tiež vyvolenie Izraelu z pomedzi všetkých národov, jako tých, v ktorých priklade Boh poukázal, jako tá velká práca pre svet má byt dokončená—jejich vyslobodenie z Egyptu, jejich Kanaán, jejich smlúvy, jejich zákony, jejich obete za hriechy, za vymazánie jejich vinnosti a pokropenia ludu, a jejich knazstva ku dokončeniu všetkého toho, súc to v maličkom prikladné predstavenie pravého knazstva a obeti, doneseIzraelu z pomedzi všetkých národov, jako tých, v ktorých ludu, povedal: “Len teba som poznal medzi všetkýma rodinámy [91] zeme.” (Amos 3:2.) Jedine tento národ bol uznaný, kým Kristus prišiel; áno, a potom jeho Učenie bolo dané jedine jim a on nechcel dovolit jeho učedlnikom, by išli ku druhým—mluviac, ked jich odeslal: “Nechodte na cestu Pohanov a nevstúpte ani do jednoho mesta Samaritánov.” Prečo tak Pane? Preto, že, on vysvetlil: “Neni som poslaný, než k ovcám, ktoré zahynúli z domu Izraelského.” (Mat. 10:5, 6; 15:24.) Celý jeho čas bol venuvaný jim, až do jeho smrti, a vtedy bolo vykonané prvé jeho dielo pre svet, jeho prvé preukázanie slobodnéj a vše-za-klučujúcéj milosti, ktorá v určenom čase bude zajiste požehnanie pre všetkých.
God’s gift is unlimited.	Tento najvatši dar Boži, nebol len pre jeden národ alebo jednu triedu. Nebol on len pre Izrael, ale pre celý svet; le Ježiš Kristus, skrze milost Božiu, podstúpil smrt pre každého človeka.—Žid. 2:9.
	A teraz tiež, v tomto Evanjeliumové m veku, istý spósob vyvolenia je v práci. Niektoré čiastky sveta majú prednost v obsiahnuti Evanjeliumu (ktoré je pre všetkých, ktorý počúvajú) jako druhé. Pozrime len na mapu, a uvidime, jak je čiastka osvietená alebo požehnaná skrze Evanjelium Krista. Porovnajte sa, s Vašou výhodou a vedomostou, k tým miliónom, ktorý sú ešte dnes v pohanskéj tme, ktorý nikdy nepočuli hlas boži, a ktorý preto neboli povolaný. Ked tá povolaná spoločnost (povolaná za synov Pána, dedičov Boha, a spoluzdedičov s Ježišom Kristom našim Pánom—ktorý jejich povolánie ujistili) bude dokončená, vtedy ten plán Boži na spasenie sveta, len sa bude začinat.
The Second Adam and the Second Eve "The Spirit and the Bride say, Come!"	Až ked bude to Semeno vyvolené, vyvynuté a povýšené ku moci, potom roztre tú hlavu hadiu. “Boh ale pokoja potre Satanáša pod nohamy vašima skoro.” (Rim. 16:20; Gen. 3:15.) Vek Evanjeliumový pripravi čistú pannu, tú vernú Cirkev, pre prijdúcého ženicha. A na konci toho veku, ked ona bude “pripravená” (Zjev. 19:7), pride ženich, [92] a ti, ktorý sú pripraveni, spojá sa s nim v manželstve—druhý Adam a druhá Eva sa sjednotá, a potom sa počne slavná práca napravenia. V nasledujúcom oslobodeni, nové nebe a nová zem bude vtedy, Cirkev nebude viac tá nenávidená panna, ale bude nevesta; a potom “Duch a nevesta rikajú: Prid! A kdo počuje, nech povie: Prid! a kdo je smadný pod! a kdo chce, nech nabere vody života darmo.”—Zjev. 22:17.
	Vek Evanjeliumový, nažiaden pád neskonči povolánie Cirkve a je len potrebná priprava ku téj velkéj práci budúcéj. Pre toto slúbené a pridúcé požehnánie, všetko stvorenie spolu vzdychá a ku pórodu pracuje až posavád, prijatie za synov Božich očakávajúc. (Rim. 8:22, 19.) A je to požehnaný fakt, že slobodná milost v najžatšéj miere, nielen pre živich ale aj pre zomrelých, je obstaraná v pláne nášho Otca, jako požehnaná výhoda budúcého veku.
Those in the tomb are prisoners of hope.	Ti, ktorý vidia niečo z toho požehnánia, ktoré má prist s druhým prichodom, a ktorý v istéj miere znajú ocenit ten fakt, že Pán pride podat to velké požehnánie, ktoré zakúpil s jeho smrtou, oni nevidia ten druhý punkt, a sice: že ti ktorý sú v jejich hroboch sú práve tak velmi zaujati v tom kralováni Mesiáša, jako ti, ktorý za onoho času nebudú úplne v zvazku uplynutia—smrti. Ale zajiste, tak jako Ježiš umrel za všetkých, oni všetci musia účastni byt tej priležitosti a požehnánia, ktoré on zakúpil s jeho vlastnou krvou. Preto máme v Millenniálnom veku očakávat požehnánie všetkých, tak tých ktorý sú v hroboch, jako aj tých, ktorý sú nie; a na podporu tohoto najdeme dost dókazov, ked nazreme hlbšej do svedoctva Božieho dané v tejto veci. Preto, že dla plánu Božieho, tý z hrobov budú vyslobodeni, sú nazývani “Zajati nádeje”.
The majority of mankind have never heard of Jesus. What has become of the multitudes who have died? What is their condition?	Vypočitané je, že okolo jedno sto štyridcat tri biliónóv ludi žilo na zemi prez tých šest tisic rokov, uplynuté od času stvorenia Adama. Z týchto, dla najpovrchnejšiého rátania ktoré by sa rozumne prijat mohlo, menej, než jeden [93] bilión boli svatý Boži. Toto povrchné rátanie by nám nechalo hrúznú summu jedno sto a štyridcat dva biliónov (142,000,000,000) takých, ktorý upadli v smrt, bez viery a nádeje v to jediné meno pod nebom alebo medzi ludmi, skrze ktoré máme byt spaseni. Naozaj, velká vatšina týchto nikdy nepočula o Ježišovy, a nemohli verit v neho, o kom nikdy nepočuli. Pýtáme sa, že čo sa stalo s týmto množstvom, o ktorém nám čislá len slabý pochop dávajú ? Čoje, a jaké má byt jejich položenie ? Či Boh sa nepostaral o nich, predvidiac jejich položenie a okolnosti ? A či on, už od počiatku sveta pripravil jim nemilostive, večné trápenie bez nádeje, tak jako niektoré z jeho dietok hlásajú ? A či on hádam, uschovane vo výškách a hlbkách v dlžke a širokosti jeho plánu, drži pre nich všetkých priležitost ku poznániu toho jediného mena, a jestli budú poslušný podmienkám, dá jim raduvat sa večnému životu ?
Atheism Calvinism Arminianism	Na tieto otázky, ktoré si každý mysliaci Krestan predkladá a túži po pravdivéj odpovedi, v súhlase s charakterom Jehovy, sú rozličné odpovede:— Neznaboha (ateist) odpovedá: Oni sú mrtvý na veky; neni žiadného potom; nebudú oni nikdy oživený. Kalvini odpovedajú: Neboli oni vyvoleni ku spaseniu. Boh predsúdil a určil, aby oni boli ztrateni—išli do pekla—a oni sú tam, svijajúc sa v bolestách, a ostanú tam na veky, bez nádeje. Arménismus odpovedá: Verime, že Boh mnohým z nich odpusti, lebo boli nevedomý. Ktorý sa dla jejich vedomosti najlepšie chovali, móžú byt istý, že budú účastný “Cirkve Prvorodzeného” ešte aj, jestli jakživ nepočuli o Ježišovi.
Christ is the only basis for salvation. Peter's Faith	Ku tomuto poslednému pohladu, vatšina Krestanov všetkých vyznania (napriek tomu, že mnohý protivne vyznávajú) priznává sa, lebo citia, že bárs ktorý druhý pohlad by sa nezrovnával so spravedlivostou Božiu. Ale či [94] Svaté Pismo túto mienku podporuje ? Či nás ono uči, že nevedomost móže byt základ spasenia ? Nie, jediný základ spasenia, zpomenutý v Pisme, je viera v Krista, že je on náš Pán a Vykúpitel. “Lebo milostou ste spaseni, skrze vieru.” (Efez. 2:8.) Ospravedlnenie skrze vieru hlavný základ zariadenia Krestanstva. Ked sa jich pýtali, “čo mám robit, aby som bol spasený,” apoštolia odpovedali, Verte v Pána Ježiša Krista. “Lebo neni iného mena pod nebom daného ludom, skrze ktoré mi mali spasený byt” (Skutk. 4:12) a “Každý zajiste, kdo vsývat bude méno Pána, spasený bude.”—Rim. 10:13.
The Gospel sent to the Gentiles Will ignorance save men? The Law did not bring life to Israel	Ale Pavel hlásá, že človek musi počut evanjelium prv než uveri, hovoriac: “Jakože ale vzývat budú, v ktorého neuverili, a jako uveria tomu, o nom nepočuli?”—Rim. 10:14. Niektorý tvrdia, že nevedomost spasi ludi, ked hovori, že: “Pohania, nemajúc zákona, sami sebe sú zákonom.” (Rim. 2:14.) Ti z toho nasledujú, že pre tých ten zákon, ktorý jim jejich svedomie podává, je dostatočné ku jejich ospravedlneniu. Ale taký neporozumeli Pavla. On tvrdi, že celý svet je hriešný pred Bohom (Rim. 3:19), že Pohania, ktorý nemali pisaného zákona, boli zatraceni, nie ospravedlneni, skrze svetlo svedomia, ktoré, už či jich ospravedlnila, alebo obvinuvala, len to dokazuvala, že oni boli daleko od dokonalosti a nehodný života, práve jako židia, ktorý mali psaný zákon, boli zatracený skrze ono; “Lebo skrze zákon je poznánie hriecha.” (Rim. 3:20.) Zákon, daný Židom, odokryl jejich slabost, a mal za ciel pokázat jim, že sa oni nemóžú ospravedlnit pred Bohom; lebo “zo skutkov zákona nebude ospravedlnené žiadné telo pred nim (pred Bohom).” Ten pisaný zákon zatracuval židov, a Pohania mali dostatočne svetla svedomia, aby jich zatracuvali; a takto každé ústá boli zacpané hlásit sa o právo na život, a preto celý svet svet je hriešny pred Bohom.
Many Christians wrongly say that God will not condemn the ignorant.	[95] Zpomenúc si svedoctvo Jakuba (2:10) že bárs kdo zadrži celý zákon, a prehreši len proti jednému punktu, bude vinný, a nemóže sa uchádzat o žiadné požehnanie prislúbené skrze tú Smluvu Zákona, tak porozumieme tomu, že naozaj “neni nikoho spravedlivého.” (Rim. 3:10.) A takto Svaté Pismo zatvárá všetky dvere nádeje, krem jedni, pokazujúc, že ani jeden zo zatracených neni v stave obsiahnút večný život skrze záslúžnú prácu, a je rovnako bezcenné ohlasuvat nevedomost, jako základ spasenia. Nevedomost nemóže nikoho oprávnit na odmenu za vieru a poslušnost.
God has a blessing for all, a better way.	Mnohý Krestania nechcejúc verit, že tak mnoho miliónov nevedomých dietok a pohanov má byt na veky ztratených (čo jako oni boli učený, znamená, že budú poslaný na miesto večného a beznádejného trpenia) pridržiávajú sa toho, že napriek svedoctva Biblie, Boh nezatrati nevedomých. My obdivujeme jejich slobodomyselnost srdca, a jejich váženie si Božiej dobroty, predsa jich vyzýváme, aby neboli tak chytrý v odhadzuváni a nepovšimnuti svedoctva Biblie. Boh má požehnánie pre Všetkých, na lepši spósob, než skrze nevedomost.
What will happen to the heathen?	Ale či oni účinkujú v súhlase s jejich vyznanou vierou ? Nie: bárs oni tvrdia, že veria, že nevedomý budú spasený na základe jejich nevedomosti, oni predci neprestávajú vysielat missionárov medzi pohanóv na konto mnohých tisicov cenných životov a miliónov penazi. Ked by ti všetci, alebo len polovica z nich bola spasená skrze nevedomost, tak je to najmenej nebezpečné pre nich, posielat ku nim missionárov a učit jich o Kristu; lebo len asi jeden v tisici uveri, ked missionáry pridú k nim. Jestli by táto mienka bola správná, bolo by mnoho lepšie nechat jich v jejich nevedomosti; lebo tak by pomerne vatšia čiastka z nich bola spasená. Pokračujúc na téj istéj ceste dókazov, či nemóhli by sme rozumuvat tak, že poneváč Boh zanechal všetkých ludi v nevedomosti, tak všetci by boli spaseni ? A jestli [96] tomu tak, prichod Ježiša bol daromný, kázanie a utrpenie apoštolov a svatých bolo za darmo, a té tak rečené evanjelium by nebola dobrá zvest, ale zlá. Posielanie missionárov medzi pohanov skrze tých, ktorý veria v Kalvinské alebo fatalistické vybránie, a že večný osud každého jednotlivého bol ustanovený dávno pred jeho narodenim, je hnusné a nerozumné.
In due time, there will be full knowledge AND appreciation. How will the "good tidings of great joy" be to "ALL PEOPLE"?	Ale Biblia, ktorá je plná missionárským duchom, neuči nás, že sú mnohé cesty ku spaseniu—jedna skrze vieru, druhá skrze prácu, a zase druhá skrze nevedomost. A ani nás neuči na Bohu sa rúhajúci fatalizmus. Ukazujúc nám všetky dvere nádeje zatvorené, úplné nám otvárá jedni, tie jediné dvere, a ohlasuje, že kdokolvek chce, móže vstúpit prez ne do života; a pokazuje nám, že všetci ktorý teraz nevidia alebo neznajú si ocenit východu vstúpenia, v určenom čase budú privedený ku plnéj známosti a oceneniu. Tá jediná cesta, na ktoréj všetci zatracený móžu prist ku “Bohu, je nie skrze záslužnú prácu, ani nie skrze nevedomost, ale len skrze vieru v, drahú krv Kristovú, ktorá zmyla hrievhy sveta.” (1 Petr. 1:19; Ján. 1:29.) A toto je Evanjelium, tá dobrá zvest velkéj radosti, “ktorá pride pre všetkých ludi.” Pozrime teraz na tieto veci tak, jako nám Boh o nich hovori, a nechajme objasnienie jeho charakteru jemu samému. Zpýtajme sa, čo sa stalo s tyma stoa štyridcat dva miliónámi?
Why is mankind in a condition of suffering?	Bárs čo sa snima stalo, móžeme byt istý, že oni sú neni teraz v stave trápenia; lebo, Pismo nás nie len uči, že úplná a dokonalá odmena sa neújde Cirkvi, dokial Kristus nepride, a že vtedy dostane odmenu každý jeden (Mat. 16:27), ale aj, že nespravodlivý vezmú vtedy jejich pokutu. Bárs jaké je jejich pritomné položenie, ono nemóže byt jejich úplná odmena; lebo Peter hovori: “Zná Pán nepravých dochovat na den súdný k mučeniu” (2 Petr. 2:9); a on tak aj vykoná.
"God is love."	[97] Ale ta myšlienka, že tak mnoho našich bližnich by sa malo zatratit, lebo nemali vedomost o tom, čo je potrebné ku spaseniu, by bola trápná pre každého, kdo má v sebe len iskierku lásky a sústrasti. Potom, je množstvo pisiem, ktoré sa zdá byt nemožným do súhlasu doniest so všetkým tým. Na priklad: Pri svetle minulosti a pritomnosti, jako jedinéj priležitosti, ani neberúc do ohladu nádej na napravenie v nasleldujúcém veku, jako máme rozumet svedoctvo, že “Boh je láska” a “Boh tak miluval svet, že dal syna svojho jednorozeného, aby každý, kdo veri v neho, nezahynúl.” (1 Ján. 4:8; Ján. 3:16.) Nezdálo by sa, že ked “on miluval svet” tak velmi, že by sa bol poataral, aby nie len veriaci spasený boli, ale aj aby všetci mohli počut a uverit?
Every man has not yet been enlightened.	Zase, ked čitáme: “To bolo svetlo opravdivé, ktoré osvecuje každého človeka prihádzajúcého na tento svet” (Ján. 1:9) naše pozoruvánie hovori nám: Nie tak; nie každý človek bol osvietený; nemóžeme videt, len niekolko miliónov osvietených skrze našeho Pána. Ešte aj vtýchto pomerne osvietených dnoch, milióny pohanov neukazujú žiadné znaky osvietenia; ani neukazuvali Sodomity, a množstvo druhých vo vekoch minulich.
Was redemption a failure? "Behold, I bring you good tidings of great joy, which shall be to ALL PEOPLE." Luke 2:10	Christ Died for All Čitáme, že Ježiš Kristus, z milosti Božej, podstúpil smrt “pre každého človeka.” (Žid. 2:9.) Ale ked on podetúpil smrt za tých jedno sto a štyridcat tri miliónov, a jeho obet by bola na vyhodu len jednomu miliónovi, či by nebolo vykúpenie pomerne schybené ? A v tom páde, či svedoctvo Apoštolov neni povrchné ? A ked zase čitáme: “Hla, oznamujem Vám radost velkú, ktorá bude *všetkému ludu* (Luk. 2:10), a požerajúc okolo seba, vidime, že je to len “malé stádečko” pre ktorých to bola velká radost, a nie pre všetkých ludi, by sme sa divili, či anjelia neprehnali dobrotu a obsah jejich zvestuvánia, a prerátali vážnost práce, ktorú mal by vykonat Mesiáš, nima ohlásený.
Will all benefit from Christ’s death?	Iné svedoctvo je: “Jeden je zajiste Boh, jeden aj prostrednik [98] medzi Bohom a ludmi, človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého za všetkých na vykúpenie.” (1 Tim. 2:5, 6.) Vykúpenie pre všetkých ? Tak prečo by každý jednotlivý nemal nejakú výhodu zo smrti Kristovéj ? Prečo by všetci namali prist ku známosti pravdy, aby mohli verit ?
The key is the ransom: "To be testified IN DUE TIME." The Crucifixion	Bez toho klúča jaké tmavé, jaké nejasné vyzierajú tieto tvrdenia; ale ked najdeme ten klúč ku plánu Božiemu, tak všetky tie texty jednohlasne kričia: “Boh je láska.” Tento klúč najdeme v ostatnéj čiastke textu vyše uvedeného—“Ktorý vydal seba samého za všetkých na vykúpenie a svedoctvo časom svojim.” Boh má určený čas na všetko. On by bol mohol to svedoctvo vydat jim v predošlom čase jejich života, ale poneváč to neurobil, to dokazuje, že jejich určený čas je ešte v budúcnosti. Pre tých, ktorý budú z Cirkve, téj nevesty Kristovéj, a majú bytú častný cti kralovánia, teraz je “čas počut; a kdokolvek má ušy, nech počúvá, a bude podla toho požehnany. Bárs Ježiš zaplatil cenu vykúpenia, prv, než sme boli narodeni, nebol to náš určený “čas” počut o tom, až po mnohých rokoch, a len ocenenie si toho, klade na nás zodpovednost; ale len v miere, na kolko sme spósobni. Tá samá miera je uživaná pre všetkých; v určenom čase skrze Boha, bude všetkým zvestuvané, a všetci budú mat priležitost uverit a byt požehnaným.
Does death end all hope?	Panujúcá mienka je, že smrt ukonči všetko trápenie; ale nemáme pisma, ktoré by tak učilo; a všetky vyše uvedené, a mnohé inšie pismá by nemali Viadnéj hodnoty, ked by smrt odobrala všetkú nádej nevedomým množstvám sveta. To jedno pismo, na ktoré sa odvolávajú, že ono dokazuje správnost tejto všeobecnéj mienky, je: “Kde strom padne, tam ná ostat.” (Eccl. 11:3.)
How will "all men" come to know the truth? The two Adams of the Bible-- Adam and Jesus.	Jestli toto sa nejako má vztahuvat na budúcnost človeka, nemóže značit inšie, než že bárs jaké sú jeho okolnosti, ked vstúpi v hrob jeho, žiadná premena sa s nim nestane, ký on nebude z neho prebudený. A toto je jednaké učenie vo všetkých pismách, [99] vztahujúcich sa na túto vec, jako v nasledujúcich odsekoch poukážeme. Poneváč Boh nemieni spasit ludi na základe nevedomosti, ale “on chce, aby všetci ludia ku poznániu pravdy prišli” (1 Tim. 2:4); a poneváč množstvo človečenstva zomrelo v nevedomosti; a poneváč “neni práce, neni vedomosti ani múdrosti v hrobe” (Eccl. 9:10) preto Boh pripravil prebudenie mrtvých, aby jich priviedol ku vedomosti, viere a spaseniu. Preto jeho plán je, že “jako všetci v Adamovi umrú, tak aj v Kristu všetci budú oživeni, ale každé svojho času”—najprv Cirkev Evanjeliumu, tá Nevesta, to telo Kristové; potom, prez vek Millenniumový, všetci, ktorý sa jemu oddali za tých tisic rokov jeho pritomnosti (zle preložené prichod), určený čas Pána pre všetkých ku jeho poznániu, od najmenšieho až do najvatšieho.—1 Kor. 15:22. Tak, jako smrt prišla skrze prvého Adama, tak život pride skrze Krista, toho druhého Adama. Všetko, čo človečenstvo utratilo, skrze prvého Adama, bude navrátené tým, ktorý veria v druhého Adama. Ked budú prebudeni, s výhodou zkúsenia zlého, čo Adam nemal, tý, ktorý vdačne prijmú vykúpenie, jako dar Boži, móžú obdržat život večný, pod prvou podmienkou poslušnosti. Dokonálá poslušnost bude potrebná, a dokonálá spósobnost poslúchat bude daná, pod spravodlivým panovánim toho Kniežata Pokoja. Toto je spasenie, nabidnuté svetu.
God will not give everlasting life against man’s will.	Skúmajme teraz druhý text, ktorý je všeobecne nevšimaný, okrem skrze Univerzalistov; lebo, bárs sme neni Univerzalisti, držime to za svoje právo uživat, verit a sa raduvat, každému svedoctvu Slova Božieho. Ten text zneje: “Nádej máme v Bohu živém, ktorý je spasitel všetkých ludi, obvzlášte veriacich.” (1Tim. 4:10.) Boh spasi všetkých ludi, ale nespasi obvzláštne žiadných, okrem tých, ktorý pridú k nemu skrze Krista. Božie spasenie všetkých ludi neni také, že by sa ono protivilo jejich slobodnéj vóli, alebo jejich slobode zvolenia, že by jim dalo život proti jejich [100] vóli: “Predložil som vám dnes život a smrt, zvolte si život, aby ste živý boli.”
Simeon and Jesus	Simeon postavil tieto dvojaké spasenia, hovoriac: “Moje oči uzreli Tvoje spasenie, . . . svetlo, ktoré zajiste osvieti národy, a slávu Tvojho ludu Izraelského.” Toto je v súhlase so svedoctvom Apoštola, že ten fakt, že Ježiš Kristus, ten Prostrednik, dal seba samého na vykúpenie ze všetkých, bude zvestuvané všetkým na určený čas. Toto je to, čo pride ku každému, bez rozdielu, či oni veria alebo si to žádajú. Táto velká radost jedného Spasitela bude pre všetkých (Luk. 2:10, 11) ale zvláštné spasenie od hriechu a smrti ujde sa len jeho ludu (Mat. 1:21)—tým ktorý veria v neho—lebo čitáme, že hnev Boži bude na dálej zostávat na nevericém.—Ján. 3:36.
A general salvation and the special salvation.	Vidime teda, že všeobecné spasenie, ktoré pride každému jednomu, pozostává zo svetla s toho pravého svetla, a zpriležitosti, vyvolit si život; a poneváč velká vatšina človečenstva je v hrobe, bude potrebné jich vyviest z jejich hrobov, aby sa jim mohla zvestuvat velká radost o Spasitelovi; a aj, žeto zvláštné spasenie, o ktorom veriaci teraz nádej majú (Rim 8:24) a skutočnost ktorého bude zvestuvané vo veku Millenniálnom al tým, ktorý “veria v ten den,” bude úplné oslobodenie od strachu hriechu a zkáze smrti, a uvedenie v slávnú slobodu dietok Božich. Ale dosiahnutie všetkých týchto požehnánia bude závyset od srdečnéj poslušnosti zákonom Královstva Kristového—a od rýchlosti dosiahnutia dokonálosti, ukazujúc stupen lásky ku Královy a jeho zákonu lásky.
True light will eventually enlighten every man.	A jestli niektorý, osvieteni skrze pravdu, a privedený ku poznániu lásky Božiej, a navrátený ku ludskéj dokonalosti, budú “nastrašený” a “odtiahnú sa“ (Žid. 10:38, 39) tak tý, spolu s neveriacima (Zjev. 21:8) budú vykorenený z ludu. (Skutk. 3:23.) Toto je tá druhá smrt. Takto vidime, že všetky ti doteraz tažké texty sú vysvetlené skrze svedoctvo: “zvestuvané bude v určenom čase.” [101] V určenom čase, to pravé svetlo osvieti každého človeka, ktorý prišol na svet. V určenom čase bude “dobrá zvest velkéj radosti všetkým národom.” A na žiadon druhý spósob nemóžeme vysvetluvat tieto pismá, bez toho, že by sme jich prekrútili. Pavel ohnivo zastuluje toto stanovisko v jeho liste k Rimanom 5:18, 19. On rozumuje, že tak, jako ludie boli odsúdeni na smrt skrze prestúpenie Adama, tak tiež, spravodlivost Krista, a jeho poslušnost až do smrti, stala sa základom ospravedlnenia; a že jako všetci utratili život v Adamovi, tak aj všetci, odhliadnúc od osobnéj zásluhy, dostanú život skrze prijatie druhého Adama.
Restoration of Israel God says to Israel,	Peter hovori nám, že toto napravenie bolo hlásané skrze ústá všetkých svatých prorokov. (Skutk. 3:19-21.) Oni aj všetci to učia. Ezechiel hovori o doline suchých kosti, “Tieto kosti sú celý dom Izraelu.”
"Behold, O my people, I will open your graves, and cause you to come up out of your graves, and bring you into the land of Israel. "And ye shall know that I am the Lord, when I ... shall put my spirit in you, and I shall place you in your own land; "Then shall ye know that I the Lord have spoken it, and performed it, saith the Lord." Ezekiel 37:11-14 Ezekiel’s Vision – Valley of Dry Bones
Menorah in Israel Vineyard in Israel	A Boh hovori ku Izraelu, “Hla, národ mój, ja otvorim vaše hroby, a vy vyjdete z vašich hrobov, a já vás privedem do zeme Izraelskéj. A budete vedet, že já som Pán, ked . . . zošlem mojho ducha na vás, a postavim vás do vašej vlastnéj zeme; potom budete vedet, že já váš Pán som mluvil a vykonal to, povedal Pán.”—Ezech. 37:11-14. S týmto sa zrovnávajú slová Pavla (Rim. 11:25-26): “Slepota z čiastky sa prihodila Izraelovi, dokial by plnost pohanov (tá vybraná spoločnost, tá nevesta Krista) nevešla; a tak všetek Izrael spaseni bude,” alebo bude privedeni zpatky z jeho vyhnanstva; lebo “Nezavrhnúl Boh lud svój, ktorý predzvedel” (verš 2). Oni boli zavrhnuti od jeho milosti, prez vyvolenie téj nevesty Kristovéj, ale oni budú v nu evedeni, ked tá práca vyvolenia bude ukončená (verše 28-33). Proroci vydávajú nám mnohé svedectvá, že jako jich Boh zase zasadi, a že oni nebudú viacej prepleti. “Takto mluvil Pán, Boh Izraelu, . . . položim oči moje na nich na všetky časy, a privedem jich zase do tejto zeme; a posdvihnem jich a neponižim jich a zasadim [102] jich a nebudem jich pretrhávat. A dám jim srdco aby mna poznali, že já som Pán; a oni budú mój lud, a já budem jich Boh, lebo oni sa navrátia ku mne s celim jejich srdcom a dušou. (Jer. 24:5-7; 31:28; 32:40-42; 33:6-16.) Tieto riadky sa nemóžú vztahuvat len na vyslobodenie z jejich predošlého zajatja v Babylone, Syrii, atd., poneváč oni od vtedy už boli pretrhaný.</