SKÚMANIE VIII

SÚDNY DEN.

[131] “BOH USTANOVIL den, na ktorý súdit bude svet v spravedlnosti, skrze toho človeka, ktorého poslal”—

“Ježiša Krista spravedlivého.” 

“Ani nesúdi Otec koho, ale všetek súd dal Synovi.”

—Stutk. 17:31; 1 Ján. 2:1; Ján. 5:22.

     Dla všeobecnéj mienky všetci obdržia jejich trest alebo jejich odmenu pri jich smrti; a toto, ku rozdielu všeobecne nazývané všeobecné súdenie, je nie iné, jako opakuvánie toho prvého súdenia, ale bez všetkého cielu, lebo však oni tvrdia, že rozhodnutie, ktoré bolo konečné a nepremenitedlné bolo dané už pri smrti.

Figurative language

Parable of the
Sheep and Goats

     Podobenstvo (obrazná reč) nikdy neni svedoctvo, ale len zobrazenie pravdy skrze neičo, čo v mnohých ohladoch také, jako ona. Ked by toto podobenstvo bolo doslovné svedoctvo toho spósobu, dla ktorého to súdenie bude vedené, tak by sa o no vztahuvalo na opravdové ovce a kozlóv, tak jako je pisané, a nie na ludi vóbec. 

     Pozrime si teraz na jeden viac rozumný a viac dla Pisma znejúci pohlad téj práce, a jej následkov, na ten velký Den Súdný, ktorý Boh naridil, a s ktorým pohladom majú súhlasit a aj súhlasia rozumné a pisané nasleduvánia a podobenstvá.

"Day" can represent a period of time.

     Tak, na priklad, hovorime o dni Noe, dni Lethera, o dni Washington-ovém; práve tak v Biblii celý čas stvorenia je nazývaný dnom, kde móžeme čitat o “dni, v ktorom Boh zpravil nebe a zem” (Gen. 2:4) jeden dlhý, ukončený odsek. Potom čitáme o “dni pokušenia v pustatine”—štyridcat rokov (Žid. 3:8, 9) o “dni spasenia” (2 Kor. 6:2) tak tiež o “dni pomstvý” o “dni hnevu” a o “dni tažkosti”—výrazy, uživané na označenie [133]  jednoho štyridcat ro­čného odseku na konci Židovského veku, a na podobný odsek tažkosti na konci veku Evanjeliumového. 

      Potom zase čitáme o “dni Kristovém” a o “dni súdném” a o “jeho dni”—výrazy vztahujúcé sa na vek Millenniálný, v ktorom Mesiáš bude kraluvat, riadit a súdit svet v sprevedlivosti, dajúc zkúžku jako aj princesúc výrok. A o tom veku je pisané: On bude súdit svet v spravedlivosti a v jeho den ukáže, že kdo je ten požehnený a jediný mocnár, ten Král králov a Pán pánov. (Skutk. 17:31; 1 Tim. 6:15.) 

     Prečo by niekdo mal predpokladat, že tento den súdenia bude trvat len dvanáct alebo dvadcatštyri hodin, kdežto uznává širšie značenie toho slova den v podobných pádoch, prevyšuje naše pochopy, vyjmúc, že oni boli predposjati na základe trdicie, bez toho, že by boli vyšetruvali a mali dókazy.

    Pvré velké súdenie (zkúška a výrok) bolo na počátku v Raji, ked celé ludské pokolenie, predstavuvané v Adamovy, stálo zkúšku pred Bohom. Výsledok tejto zkúšky bol výrok—Vinný, neposlušný, a nehodný života; a trest uložený bola smrt “Smrtou umreš.” (Gen. 2:17 kraj.) A tak “z Adamovy všetci umrú.” Ten čas zkúšania v Raji bol prvý den súdenia sveta, a rozhodnutie toho Sudcu (Jehova) bolo od toho času stále v živote.

Every funeral procession demonstrates the death sentence.

Death is like a sleep; Resurrection is like an awakening.

"Lazarus,
Come Forth!"

“Hnev Boži bude zvestuvaný proti všetkým nespravedlivým.”

      Móžeme to videt pri každom pohrabnom sprovode. [134] Každý hrob je svedkom toho. Čitime to v každéj bolesti, ktorú zkusime, ktorésú všetko následky prvej zkušky a odsúdenia,--spravedlivý súd Boha, že neni sme hodný života a toho požehnánia, ktoré bolo ustanovené pre človeka, ked on bol ešte poslušný a podobný Bohu. 

      Ale človečenstvo bude vykúpené od toho výroku téj prevej zkúšky skrze tú jednu obet za všetkých, ktorú podá ten velký Vykúpitel. Všetci budú oslobodený od hrobu a od súdu smrti—zničenia—ktorý v tom svetle tohoto vykúpenia neni vyše úplná smrt v plnom smysle slova, ale skór dočasný spánok; lebo na Millenniálné ráno všetci budú prebudeni skrze darca Života, ktorý vykúpil všetkých. 

      Len Cirkev veriacých v Krista sú v istom smysle vypustený alebo “oslobodený” z pod tento prvého súdu a trestu; a jejich oslobodenie neni ešteopravdové, ale len očakávané skrze vieru. 

      “My sme spasený skrze vieru” jedine. Naše opravdové vypustenie z pod tohoto smrtného trestu (nadobudnútý v Adamovy, a oslobedený v Kristu) neskusime zplna až v den z mrtých vstánia, ked ku našej spokojnosti prebudime sa ku podobnosti Kristovéj. 

      Ale ten fakt, že my, ktorý sme prišli na vedomost krásného plánu Božieho v Kristu, “sme ušli zničeniu, ktoré (ešte vždý) pósobi a účinkuje na svete,” je tak daleko od dokázania, že budú mat nejakú nádej ratuvánia, ono skór dokazuje opak toho; lebo my sme prvý od Boha, medzi jeho stvoreniamy. 

      Naše ujdenie smrti v Adamovy ku životu v Kristu je len predchútka vykúpenia pre bárs ktorého, ktorý bude mat vólu ku vykúpeniu od svazkov smrti ku slobode života ku všetkým, ktorých Boh uzná za synov svojich. 

      Všetci, ktorý budú chcet, móžú byt vykúpený od smrti ku životu, bez ohladu na prirodu, ktorú dal Boh jeho synom v rozličných triedách jestvuvánia. Vek Evanjeliumový je den zkúšania na život a smrt pre tých, ktorý sú povolaný ku prirode božiej.

      Nie; keby to bol pád, nemali by sme vatšieho ujistenia spravidlivého súdu v tomto druhom súde, než sme mali v prvom. Nie, že by Boh výrok jeho prvého súdu uznával za nespravedlivý, ale že on pripravel vykúpenie od trestu prvého súdu, aby mohol privolit druhý súd (zkušku) pod výhodnéjšima podmienkámy pre celé pokoleni—toho času majúc už vetci dostatočnú zkúsenost so zlým a jeho následkamý. 

      Boh nezmenil ani v tom najmenšiem jeho ciele, ktoré on ustanovil pred počátkom sveta. On nám rázne dává na vedomie, že on sa nezmení, a že on ná žiaden pád neospravedlní hriešníkov. On prevedie úplný trest, ktorý ohlásil. 

      A tento úplný trest bol ustanovený skrze Vykúpitela alebo zástupcu, ktorého sám Boh ustanovil—Ježiša Krista, ktorý “skrze milost Božiu, ukúsil smrt za každého človeka”. Náš Pán, postarajúc sa o výkupenie pre pokolenie Adamové so svojim vlastným životom, právne móže ponúknút nový život všetkým. 

      Toto nabidnutie pre Cirkev je pod smlúvou obeti (Žalm. 50:5; Rim. 12:1); a pre svet ona bude daná pod Novou Smlúvou.—Rim. 14:9; Žid. 10:16; Jer. 31:31.

    Boh jeho vysoko povýšil, až na prirodu božiu, aby on bol jedno Knieža a Spasitel (Skutk. 5:31), aby on bol v stave zbavit od smrti a súdit všetkých, ktorých on vykúpil s jeho vlastnú vzácnú krvú. Boh prepustil všetko súdenie Synovy, a dal mu všetkú moc na nebi a na zemi.—Ján. 5:22.

The character of Jesus guarantees
a just and
merciful trial.

    Poneváč také jasné je ohlásenenie Svatého Pisma, nemáme sa ničoho bát, ba naopak, máme pričinu všetci ku velkéj radosti, v očakávani Dna Súdného. 

    Charakter toho Sudcu je nám dostatečná istola, že to súdenie bude spravedlivé a milostivé, a bude brat do ohladu nedostatky všetkých, kým tý volný a poslušný budú zpátky privedený ku prvéj dokonalosti, ktorú ztratili v Raji.

Samson,
a Judge of Israel

Egyptian Slavery

    Tak čitáme, že “Ked deti Izraelu kri­čali ku Jehovovy, Jehova povýšil jednoho vykupitela.... Otheniel-a. A duch Jehovy vstúpil na neho, a on súdil nad Izraelom, a išiel do války, a bol výsledný, a Izrael mal pokoj prez štyridcat rokov.” (Sudc. 3:9-11.) 

    Tak, bárs svet bol už dlhý čas utlačovaný a pod mocou protivnika, Satana, ale za krátký čas ten, ktorý plati za hriechy všetkých s jeho drahou krvou, vezme do svojej ruky moc a bude kraluvat. On vykúpi a bude súdit, ktorých tak miluval, že jich vykúpil.

    S týmto nasledovánim všetky prorocké hlásanie súhlasí. Písané je, že: “so spravedlivostou bude súdit svet, a srovnostou ludí.”—Žalm. 98:9.

The reign of Christ will be to educate, train, and discipline man.

Adam forfeited life by his disobedience.

     Tá druhá zkúška bude mnoho vyhodnejšia, než bola prvá, skrze tú zkúsenost nadobudnutú, pri prvej zkúške. Nie tak, jako prvéj zkúške, v druhéj každý bude sám pre seba zodpovedat, a nie za druhého. Žiaden [137] vtedy neumre za hriech Adama, alebo pre zdedené nedokonálosti. 

     Nebude sa móct povedat, “Otcovia zjedli kyselé hrozno a zuby detí sú ztrpnuté; ale toho, kdo zjedol to kyselé hrozno, toho zuby budú ztrpnuté.” “Duša, ktorá previnila, nech umre.” (Ezech. 18:4; Jer. 31:29, 30.)

     A budo to pravda o svete, tak jako je to pravda o Cirkvi teraz, že človek bude súdený dla toho, čo má, a nie dla toho, čo nemá. (2 Kor. 8:12.) Pod kraluváním Kristovým, človečenstvo bude postupne vzdelávané, cvičené a učené, kým nedosiahne dokonalost. 

     A ked oni dosiahli tú dokonalost, úplný súhlas s Bohom sa bude vyžaduvat, a všetci ty, ktorý nebudú dokonále poslušný, budú posúdený, jako nehodný života. Ten hriech, ktorý priniesol smrt na pokolenie Adama, nebol iné, jako neposlušnost; ale skrze to on utratil dokonalost. 

     Boh mal právo žiadat dokonálú poslušnost od neho, lebo ho stvoril dokonalým; a on bude žiadat to isté od všetkých ludí, ked to velké dielo napravenia bude dokončené. Žiadnému nebude dovolený večný život, kdo bude len v najmenšom stupni nadokonalí. Nebyt dokonalím teda bude sebevolné zhrešenie proti úplnému svetlu a dokonaléj spósobnosti.

     Takto je písané o tomto dni: “Jako chlapec, jeden umre sto ročný; a jako hriešník bude prekliatý, ktorý umre sto ročný.” (Eza. 65:20.) 

     Tak každý musí mat najmenej sto ročnú zkúšku; a jestli neni tak trvdošíjný, že nechce urobit pokrok, jejich zkúška bude pokračuvat prez celý den Kristový, dočiahnúc najvyššieho stupňa na konci jeho.

     Tý prvý vstúpia do života večného, a tý druhý budú odsúdený na smrt—žničenie (“druhá smrt”), ten samý výrok, jako pri prvom súdení z pod ktorého onni boli na veru oslobedení skrze Krista, ktorý si nadobudnúl právo oslobodit jich skrze zaplatenie téj ceny—skrze jeho smrt. 

     Za tých nebude vyše odmeny, a nebude pre nich žiadného oslobodenia a z mrtvých vstánia, poneváč jejich hriech bol dobrovolný, osobný hriech proti svetlu a príležitosti, pod jedným velmi výhodným a osobném zkúšaní.

Deeds
of the present
will receive their just reward.

The Good Samaritan

     “Oko Boha je na každom mieste, a vidí zlých, a dobrých,” a “Boh vezme všetky dielá pod súdenie, každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá.” (Prov. 15:3; Eccl. 12:14.) 

     Tý dobré a zlé činy prítomného času obsiahnú spravedlivú odmenu, alebo teraz alebo neskór. “Niektorých ludí hriechy sú zjavné, predchadzajúc súd, niektorých ale aj nasledujú.” (1 Tim. 5:24.) 

     Nie iný, jako to omilostené “malé stadečko” Pána, majú ešte dostatočneho svetla podrobit sa konečnému trestu, téj druhéj smrti. Tu len práve zpomínáme zodpovednost sveta, nechajúc podrobnosti neskoršiému skúmániu.

and

The House
of Sons

     To zvláštné vybierania sa nijako neprotiví prislúbenému súdeniu alebo zkúške, slúbenéj svetu človečenstva na vek, ktorý bude nasleduvat toto oslobodenia Cirkve. Tý, ktorý výsledne prejdu prez zkúšku bárs ktoréj tejto triedy, nedojdú viacej pod zkúško so svetom, ale obdržia jejich odmenu, ked svet pride pod súdenie.

     Oni budú poverenci Boží pri požehnání sveta—podávajúc ludom potrebný návod a cvičenie ku jejich konečnému zkúšaniu a súdeniu. “Či neviete, že svatý budú súdit svet?--1 Kor. 6:2.

The trial of these classes is more severe than the trial of the world.

     Oni podstúpili prenasledovánie pre spravedlivost, kdežto vtedy budú ludia odmenený za spravedlnost, a trestaný budú len za nespravedlnost. Oni mali velké prekážky v jejich ceste, ktoré budú odstránené, ked svet bude postavený pod zkúšku. 

     Ale bárs táto zkúška týchto dvoch zvláštných spoločností, bolo mnoho ostrejšia, než bude zkúška sveta, aj odmenu je zodpovedajúce vatšia.

     Oni by to radi odložili, a neradi oni o tom počúvajú. Oni nemajú pochopu o tom požehnaní, ktoré očakává svet, pod kraluváním toho, ktorého ustanovil Boh, aby súdil svet v spravedlnosti. 

     Medzi tymi najvatšímy zaslepujúcíma dójmámy, ktoré Satan vynašol, aby udržal ludí v nevedomosti pravdy, ohladom dňa súdného, boli tie chyby, ktoré vliezli do kníh a viery tých rozličných náboženských sektí. Mnohý ocenujú tieto chyby, jako ničo velmi vážného pre Slovo Božie.

     Jako rozdielne apoštolia a proroci hladeli na ten prislúbený den súdní! Prečitajte si krásnú prorocku reč Dávida. (1 Chro. 16:31-34.) On hovorí:

A glorious and desirable day!

     U Jána 5:28, 29 jeden zvláštne vzácný slub pre svet o jednom budúcom zkusujúcom súde na večný život. je skrze [141] mylné prekladánie, obrátené v strašnú návštevu. Dla gréckého, tý, ktorý previnili—nezodpovedali božiej miere—prídú ku z mrtvých vatániu (povýšeniu ku dokonalosti) skrze posúdenie, cvičenie. Vid reviduvanú Knihu.