SKÚMANIE IX

VÝKUPNÉ A NAPRAVENIE.

 Napravenie je ujistené skrze výkupné.—Nie večný život, ale zkúšania nan, ujistené výkupním.—Podmienky a výhody téj zkúšky.—Obet Kristová bola potrebná.—Jako naše pokolenie mohlo byt a bolo vykúpené skrze smrt jednoho.—Viera a práca ešte vždy potrebná.—Odplata za dobrovolný hriech istá.-- Či bude miesta pre tých z mrtvých vstalé milióny?—Napravenie proti Vyvynutiu

     Napravenie, predpovedané skrze apoštolov a prorokov musí nasleduvat vykúpenie naturálne. Dla zariadenia Božieho že ustanovil vykúpenie, celé človečenstvo, jestli len nebude sa ono protivit spasitelnéj moci velkého Spasitela, musí byt spasené od prvého trestu, “toho otroctva zničenia” smrti, ináče to výkupné nebolo by pre všetkých.

     On “dal seba samého na vykúpenie (zodpovedajúcá cena) pre všetkých” aby mohol požehnat všetkých, a dat jednomu [144] každému zkúšku za život. 

     Tvrdit, že on “dal seba na vykúpenie za vštkých,” a pri tom tvrdit, že len malá hrstka tých vykúpených bude užívat výhody jeho, to tvrdit je nesmysel; lebo to by znamenalo, že predpokladáme, že Boh alebo prijal cenu vykúpenia a neprávne neprivolil ku oslobodeniu tých vykúpených, alebo, že Pán, vykúpiac všetkých, bol alebo málomocný alebo nechcel vyplnit jeho prvý ciel. 

     Nepremenitedlnost plánu Božieho, a dokonalost božiej spravedlnosti a lásky, protirečí takejto myšlienke, a dává nám ujistenie, že ten prvý a dobrochtivý plán, ktorého základ bolo “vykúpenie pre všetkých”, bude úplne prevedený v “určenom čase” Boha, a prinesie verným veriecím požehnánie a oslobedenie od toho Adamového zatracenia, a dá nám priležitost navrátit sa ku právám a slobode synov Božích, tak jako to bolo pred hriechom a kliatbu.

Prior experience with evil will be a great advantage during the new trial.

     Tá prvá zkúška človeka, ktoréj následok bol utratenie toho ustanoveného prvého požehnánia, prenení sa v požehnánie zkúsenia pre rovno-srdečných, skrze to vykúpenie, ktoré Boh ustanovil. Ale ten fakt, že ludia sú vykúpení od prvého trestu, neujistuje jich, že ked budú osobne zkúšaní na život večný, nebudú móct prekázat tú poslušnost, bez ktoréj žiadnému nebude dovolené žit večne. 

     Človek, na základe jeho pritomnéj zkúsenosti so zlým a jeho následkámy, bude varuváný; aked, následkom výkupného, bude jemu dovolená druhá, osobná zkúška, pod okom a riadením neho, ktorý jeho tak miluval, že dal jeho život za neho, a nechcel aby bárs jedon zatracený bol, ale aby všetci sa obrátili ku Bohu a živý boli, tak potom móžeme but istý, že len tý dobrovolne neposlušný obdržia trest druhéj [145] zkúšky. 

     Ten terst bude tá druhá smrt, od ktoréj nebude vykúpenie, nebude oslobodenie, lebo druhé vykúpenie a druhá zkúška by nemala žiadného cielu. Všetci uvidia a zakúsia úplne dobré a aj zlé; všetci cítili a zkusili dobrotu a lásku Božiu, a všetci budú mat úplnú, priamú a osobnú zkúšku na život, pod tými najvýhodnejšíma podmienkámy. 

     Viac nemóžeme žiadat, a viac ani neobdržíme. Tá jedna zkúška rozhodne na všdy, že kdo by bol spravedlivý a svatý aj pod tisícima zkúškámy; a rozhodne aj to, že kdo by bol nespravedlivý, nesvatý a nečistý ešte aj pod tisícima zkúškámy.

The Adamic trial - "As in Adam all die, so in Christ shall all be made alive."
I Corinthians 15:22

     On vždu povie, “Duša, ktorá previnila, musí umret”; a okolnosti človeka nebudú vyhodnejšie, čo sa týče jeho obklúčenia, jako podmienky a okolnosti Raju, boly ale velký rozdiel bude vo vzrastenéj vedomosti. 

     Tá zkúsenost v zlém oproti téj zkúsenosti v dobrém, a ktorá vždy bude vzrastat v nasledujúcém veku, bude velká výhoda, skrze ktorú výsledok druhéj zkúšky bude velmi rozdielný od prvéj, a na ktoréj základe Múdrost a Láska božia ustanovila to “vykúpenie pre všetkých” a tak ujistila pre všetkých požehnánie novéj zkúšky. 

     Nemóžeme si predstavit výhodnejšú zkúšku, výhodnejší zákon, výhodnejšie podmiensky a okolnosti, jako základ pre druhé vykúpenie alebo dalšú zkúšku po veku Millenniálnom.

     Niektorý prišli na svet tak slabý a útlý, že boli lahko zaslepení skrze boho tohoto sveta, Satana, a boli zajatí skrze jich obklúčajúcí hriech; a všetci sú viac menej pod týmto vplyvom, tak že, ešte ked by aj dobré robili, zlé je prítomné a mocnejšie skrze okolnosti, atd., a to dobré čo by oni robili, je skoro nemožné, kdežto to zlé, ktoré by nechceli vykonat, je skoro nevyhnutné.

     Týchto niekolko dostalo vopred (a dostává skrze vieru) všetko to pošhenánie, ktoré obdrží svet prez vek budúcí. Týto, bárs sú neni dokonalí, a neni sú postavený pod okolnosti Adama naozaj, je zachádzané s nima na taký spósob, že to vyrovná ten rozdiel. Skrze jejich vieru v Krista oni sú držaný za dokonalých a preto sú účastný dokonalosti a božiej milosti, jako ked by neboli hriešníci. 

     Jejich nedokonalost a slabost, súc vyzdvihnuté skrze to vykúpenie, neida na jejich terchu, ale sú pokryté skrze dokonalost Vykúpitela. Preto zkúška Cirkve, na základe jej stánia v Kristu, je práva tak úplná, jako bude zkúška sveta v svojom čase. Svet bude privedený ku úplnéj známosti pravdy, a jeden [147] krždý, tak jako prijme jej zariadenia a podmienky, nebude sa pokladat viacej za hriešníka, ale za syna, ktorý má obdržat všetko požehnánie napravenia.

     Druhý rozdiel medzi týma dvoma zkúškámy je tý mnoho výhodnejšie okolnosti budúcého veku, porovnane s pritomným vekom v tom, že spoločnost, vláda, atd., budú podporuvat spravedlivost, odmenia vieru a poslušnost, a potrestú hriech; kdežto teraz, pod kniežatom tohoto sveta, zkúška Cirkve je pod okolnostámy neprajnými pre spravedlivost, vieru, atd. 

     Ale toto, jako sme videli, bude vyrovnamé v odmene skrze tú slávu a čest božiej prirody ponúkaných Cirkvi, okrem toho daru večného života.

     To utrpenie len sprovádzá smrt, a mnohý umrú bez všetkého trápenia. Dálej máme si zapamatat, že ked Adam prejrah svoj život, on prehral ho na vždy; a žiadon z jeho potomkov nebol v stave napravit jeho vinu, alebo vydobit utratené dedictvo. Celé pokolenie je alebo mrtvé alebo umierá. 

     A ked by oni nemohli napravit jejich vinu pred jejich smrtou, zajiste nemóžú to oni urobit, ked sú mrtvý—á nejestvujú. Trest za hriech nebol jednoduvho len umret, a mat prednost práva navrátit sa do života. V [148] tom ohlásenom treste nebola reči o oslobedeniu. (Gen. 2:17.) 

     To napravenie teda je len čin slobodnéj milosti zo stránky Boha. A jaknáhle ten trest je zaslúžený ešte za času jeho oznámenia, bolo poukázané na tú slobednú milost Božiu, ktorá, ked sa splní, úplne ukáže nám jeho lásku.

     Ked Boh Abrahámovy slúbil, že v jeho semene vžetky rodiny zeme budú požehnané, pokazuvalo ta na napravenie a vzkriesenie všetkých; lebo mnoho jich bolo už vtedy mrtvých a mnoho jich od toho času umrelo, nepožehnaných. Pri tom všetkom, ten slub je ešte vždy platný; všetci budú požehnaný, ked čas napravenia alebo občerstvenia pride. (Skutk. 3:19.) 

     Ba viacej, poneváč požehnánie je milost, a Boh zastavil jeho milost, a skrze hriech prišle jeho kliatba na miesto milosti, tento slub obsahuval v sebe odňatie téj kliatby a tak nasledovne navrátenie jeho milosti. On aj obsahuval, že Boh alebo odpustí, premení jeho výrok a očistí hriešné pokolenie, alebo že má nejaký plán, skrze ktorý ono móže byt vykúpené, a že človeka odmenu zaplatí druhý.

     Boh nenechal Abraháma v neistote ohladom jeho plánu, ale ukázal, skrze rozličné obete, ktoré všetci, ktorý sa chceli ku nemu priblížit, museli obetuvat, že on neodpustil, a ani a neodobruval hriech; a že jediná cesta zotret ten hriech, a vyhnút jeho trestu by bola, dostatočná obet, ktorá vyrovná ten trest. 

     Toto bolo ukázané Abrahámovy v jednom velmi vzláštnom príklade: Syn Abraháma, v ktorom sa sústrednilo to prislúbené požehnánie, mal byt prv obetou, než by mohol požehnat, a Abrahám ho obrazne prijal od smrti. (Žid. 11:19.)

Abraham and Isaac

     On by bol si myslel, že ked Boh svoj úmysel zmenil raz, móže to urobit aj druhý raz. Jestli on popustí ohladom kliatby smrtnéj, či nemóže práve tak popustit ohladom slúbenej milost požehnánia? Ale Boh nás nenechá v takej neistote. 

     On nám dává dostatočné ujistenie o jeho spravedlivosti a nepremenitedlostni. On nemohol očistit tých vynních, ked aj jich miluval tak, že “nešanuval svojho vlastného Syna, a dal ho na smrt pre nás všetkych.”

     Úplné zadostučinenie, alebo zodpovedajúcá cena, za všetkých lukí, bolo takto položené do ruk Spravedlivosti—aby bolo uživané v “určenom čase” a ten, ktorý takto kúpil všetkých, má úplné právo napravit všetkých, ktorý pridú k nemu v Bohu.

“Preto jako skrze jednoho hriech na všetkých ludí k odsúdeniu; tak aj skrze jednoho spravedlnost na všetkých ludí (prišla milost) k ospravedlnenú života. Lebo jako skrze neposlušnost jednoho človeka učineno je mnoho hriešných, tak aj skrze poslušnost jednoho, spravedlivými učinení budú mnohy.” (Rim. 5:18, 19.)

     Toto je velmi jasné; Tolko, kolko sa jich súčastnilo smrti, skrze hriech Adama, tolko jich bude mat vyhodu života skrze nášho Pána Ježiša, ktorý umrel za ních a skrze jeho obet sa stal zástupcom Adama pred narušeným zákonom, a tak “dal seba samého na vykúpenie za všetkých.” On umrel “spravedlivý za nespravedlivých, aby nás obetuval Bohu.” (1 Petr. 3:18.)

     Nemáme nikdy zabudnút, že vo všetkých ustanoveniach Božích pre naše pokolenie, vóla ludská je faktorom uznaná v obsiahnutí téj, tak plno obstaranéj milosti [150] božiej. Niektorý prezreli túto zvláštnost pri skúmání toho textu vyše uvedeného. (Rim. 5:18, 19.) 

     Avšaksvedoctvo Apoštola je, že tak jako výrok zatracenia sa vztahuval na všetko semeno Adama, tak aj, skrze poslušnost nášho Pána Ježiša Krista ku plánu Otcovmu, a skrze jeho obetuvánie sa za nás, jeden dar je daný všetkým,--dar odpustenia, ktorý, jestli prijatý, bude ospravedlnenie alebo základ života večného. 

     A “tak jako skrze jednoho neposlušnost učineno je mneho hriešných, tak aj skrze poslušnost jednoho čleveka učineno budú mnohý spravedlivý.” Ked by to výkupné samo, bez jeho prijatia, by nás spravilo spravedlivýmy, tak by bolo písané, že skrze poslušnost jednoho, mnohý boli učinený spravedlivými.

"He is risen."

     Tá samá nehnutná spravedlnost, ktorá volakedy na smrt odsúdila človeka, teraz stojí pevne za oslobedenie všetkých, ktorý vyznajúc jejich hriechy, a prosia o život skrze Krista. 

“Boh ktorý ospravedlnuje —kdo je ktorý by jich odsúdil? Kristus ktorý umrel; áno, ktorý aj z mrtvých vstal, ktorý je na pravici Božej, ktorý sa tiež primúvá za nás.”—Rim. 8:33, 34.

     Ten charakter Boha za spravedlivost a čest stojí pevne pri nom; každý slub, ním daný ujistuje to; a každá príkladná obet ukazuvala na tú velkú a dostatočnú obet—“Ten Beránek Boží, ktorý sebral hriech sveta”—ktorý “je zadostučinenie za naše hriechy [Cirkve] a nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta.” (Ján. 1:29; 1 Ján. 2:2.) 

     Poneváč smrt je trest alebo odplata za hriech, ked hriech je zotrený, tak aj odmena v určenom čase prestane. Každý druhý pohlad by bol nerozumný a nespravedlivý. Ten fakt, že ešte nič neni z Adamovéj ztraty ujistené, bárs už skoro dve tisíc rokov sa minulo od smrti nášho Pána, neni žiaden dókaz proti napraveniu, právu tak jako není to dókaz, že uplinulo štyri tisíc rokov pred jeho smrtou, že preto Boh nezmýšlal vykúpit svet, úz pri jeho zakladaní. 

     Oba odseky času, tých dve tisíc rokov po, a tých štyri tisíc rokov pre smrtou Krista, boli určené na inú čiastku toho diela, ku pripraveniu toho “času napravenia všetkých vecí.”

Each for himself will have a full chance to prove, by obedience
or disobedience, his worthiness
or unworthiness of life everlasting.

     Niektorý boli čiastočne zaslepení, a niektorý úplne, skrze toho boha tohoto sveta, a oni musia byt vytrhnutí z tejto slepoty tak jako zo smrti, aby jedenkaždý pre seba, mali úplnú príležitost preukázat, skrze poslušnost alebo neposlušnost, jejich hodnotu alebo nehodnotu na život večný. 

     Potom tý, ktorý nebudú hodný života, na nove umrú—druhou smrtou—od ktoréj nebude vykú penia, a tak ani vzkriesenie. Tá smrt, ktorá je následok hriechu Adam, a všetky nedostatky z neho nasledujúcé, [152] budú odstránené skrze vykúpenie, ktoré je v Kristu; ale tá smrt, ktorá je následok osoby, v tom páde je dobrovoln’e zatracenie konečne. 

     Na tento hriech neni odpustenia, a jeho trest tá druhá smrt bude večná—nie ustavičné skonánie, ale trvácá smrt—smrt, z ktoréj neni vzkriesenia.

The redemption through Christ is to be as far-reaching as the sin of Adam.

     Avšal. žiadon nemóže ocenit tento dókaz Svatého Písma, ktorý neprivolí ku tomu svedoctvu jeho, že smrt—zničenie životra—je odplata za hriech. Tý, ktorú si predstavujú smrt, jako život v trápení, nie lenže neberú do ohladu zmysel slóv smrt a život, ktoré sú sebe protivné, ale seba aj zamotajú do nemožností. Je to nemožnost predpokladat, že Boh by zvečnil jestvuvánie Adama v bárs jakom trápení pre bárs jaký hriech, čo by on spáchat mohol, a obvzlášte za takú malú vinu, že jedol zo zakázaného ovocia. 

     Potom zase, ked náš Pán Ježiš vykúpí človečentstvo, umrel za nás, stal sa našim výkupným, a podstúpil smrt, aby sme my boli oslobodený od nej, či neni to jasné, že tá smrt, ktorú on utrpel pre nespravedlivých, bola práve taká, jako ta ku ktoréj bolo všetko človečenstvo odsúdené? 

     A tak, či on trpí večne za naše hriechy? A jestli nie, tak iste, jako on umrel za naše hriechy, trest našich hriechov bola smrt, a nie život v žiadnom zmysle a pod žiadnou podmienkou.

Či Napravenie je ku prevedeniu?

     Niektorý mysleli, že ked tý bilióny mrtvých budú vzkriesený, že nebude miesta pre nich na zemi; a že ked by bolo miesta pre nich, že zem by nebola v stave tak početné obyvatestvo vychovat. Ešte aj to tvrdia niektorý, že zem je jeden velký hrobovit, a že ked jestli by všetci tý mrtvý boli prebudení, oni by jedon po druhom šliapali, nemajúc dost miesta.

     Toto je jeden velmi vážný punkt. Jak zvláštné by to bolo, ked by sme našli, že bárs Biblia hlásá vzkriesenie všetkých ludí, oni by, dokázane skrze mieru, nenašli miesta na zemi. Tak prizrime sa: vyrátajte to, a najdete, že máte strach bez základu. Najdete, že je dostatočne miesta pre “napravenie všetkých” tak jako “Boh povedal skrze ústá všetkých jeho svatých prorokov.”

     A budme zase slobodomyselný, a počitajme tri pokolenia na stoletie, alebo tridcat tri rokov na jedno pokolenie, bárs dla Gen. 5. bolo len jedenáct pokolení od Adama až po potopu, v čase jeden tisíc šest sto a patdesiat šest rokov, alebo asi jedno sto patdesiat rokov na jedno pokolenie. 

     Tak pozrime, šest tisíc rokov je šestdesiat století; troje pokolenie na každé stoletie, by nám dalo jedno sto a osemdesiat pokolení od Adama; [154] a štrnáct sto miliónov rátajúc na jedno pokolenie, by dalo dve sto patdesiat dva biliónov (250,000,000,000) jako úplný poćet našeho pokolenia od stvorenia až do prítomného času, dla tohoto slobodného rátania, ktoré je zajiste aspon dva rázy tak vysoké, jako opravdový počet.

     Dajme desat štvorcových stóp, jako miesto potrebné pre jedno mrtvé telo, vidíme, že Texas, jako hrobitov, by dla toho mohol prijat šest sto šestdesiat biliónov sedem sto osemnáct miliónov a osemdesiat tisíc mrtvol (660,718,080,000) alebo blízo tri rázy tolko, jako sme v našom prepiatém rátaní obdržali, čo počet nášho pokolenia, ktoré mohlo žit na zemi.

     A ostrov írský (tridcat dva tisíc štvorcových míl) by bol dostatočný, že by mohlo na nom najst niesta viac než dva ráz tolko lukí, než volakedy žilo na zemi, ešte aj dla našieho prepiatého rátania.

[155] Napravenie oproti Vyvynutiu.

     Niektorý móžu povedat, že svedoctvo Písma neni v súhlase s učením vedy a filozofie, ohladom napravenia ludí ku predošlému stavu; veda, zdánlivo správne, pokazuje na tú vyššiu intelligenciu tohoto dvadcátécho stoletia, a tvrdí, že je to jasný dókaz, že prvý človek musel byt pomerne velmi málo intelligentný, a jeho terajší stav je následok vývinu. S tohoto stanoviska, napravenie na stav predošlý by nebolu ku prániu, a by zajiste bolo opak požehnánia.

     Ale nemyslime si, že táto filozofia je vnyknutia hodná; lebo jestli by sme boli prinútení odmrštit učenie apoštolov ohladom póchodu hriechu a smrti, a napravenia ku prvéj dokonálosti, tak naozaj by sme aj boli prinútení odmrštit jejich celé svedoctvo v každom ohlade, jako bez zvláštnéj váhy a vážnosti.

     Preto tento vek móžeme [156] nazvat Vekom Modzgov. Modzgy pohybujú velké podujatia dnešného času. Modzgy držia opraty vlády; a živle zeme, povetria a voda sú privedené pod moc jejich. Človek klade svoju ruku na všetky prirodné sily, a pomály ale iste nadobúdá takej moci nad prírodou, že nám to dokazuje, že konečne móže vyvolat, so slovámy Alexandra Selkirk-a, “Já kralujem nad všetkým, čo vidím.”

     Mali by sme sa zpamatat tiež, že bárs vedecké skúmanie je ku odporúčaniu, a jeho nálezy ku premysleniu, predci jeho nálezy sú na žiaden pád neni neomylné. A čo viac, veda jej vlastné teorie za falošné uznala už po tisíc ráz, a nemáme sa nad tým čo divit, ked si pomyslíme, že ten najvatší vedec alebo učenec je len skúmatel, ktorý pracuje pod mnohýma neprajnýma okolnostámy, a bojeje proti skoro nepremožitelným tažkostám, aby sa naučil z velkéj Knihy Prírody, históriu a osud človeka a jeho domoviny.

Geneva Bible

     Úplná známost oboch kníh dokáže nám, že sú oni v súhlase; ale kým si nadobudneme tú známost, Zvestuvánie Božie musí mat prednost, a musí byt mierou medzi dietkámy božímy, dla ktoréj nálezy mylních ludí majú byt súdené.

     Možno že najdeme, že tie vynálezy a oblahčenia, všeobecnš výchova a širšie rozprestieranie a vzrastanie vedomosti, mošno nie sú následky vatšéj spósobnosti modzgóv, ale hadam len výhodnejšie okolnosti pre uživanie modzgóv. 

     Že by spósobnost modzgóv teraz bola vatšia, než v minulých vekoch, to tajíme’ bárs zplna dopustíme, že skrze výhodné okolnosti, upotrebenie spósobnosti modzgov dnešných ludí je viac všeobecné, než v bárs ktorom predošlom veku, a preto sa zdá byt viac výslednejšie. Či v študuvání maliarstva a sochárstva, neidú učenci tohoto “Veku Modzgov” nazpát ku velkým majstrom minulosti?

     Či noi a týmto neuznávajú takú moc modzgov a zvláštnost kresby spolu s majstrovskou šikovnostou, ktorá je hodná napodobnenie? Či dnešný “Vek Modzgov” nebere zvastša kresby minulých vekov pre svoje umelecké budovy? 

     Či rečníci a mysliteria tohoto “Veku Modzgov” neštudujú a neužívajú spósob a výrečnost od Plato, Aristoteles-a, Demosthenes-a a druhých, patriarcích minulosti? Či by mnohý z našich obecných rečníkov nezávideli jazyk a jasné rozumuvánie jednoho Demosthenes-a a Apollo, a ešte viac tú moc jasnosti Apoštola Pavla?

     A čo máme povedat o Mojžišovy, ktorý bol “učený vo všetkéj múdrosti Egyptčanov”? Tie zákony, dane skrze neho, boli základom zkonov všetkých civilizuvaných národov, a sú ešte vždy pokladané za ztelesnenie žráčnéj múdrosti.

     Starodávný spósob balzamuvánia mrtvých, otvrdenia mede, dorábania ohýbkého skla a Damaskovéj ocele, sú medzi tymi dórobkámy d’alekéj minulosti, ktoré modzog prítomného času, so všetkými jeho výhodámy neni v stave ani pochopit a ani napodobnit.

The amazing Great Pyramid

     Oni nás zajiste učia pravdu, ktoréj sa dnes len priblížit móžeme s tyma najlepšíma a najmodernšíma inštrumentámy. Tak vzláštné a jasné je to učenie, že mnohý z tých najprednejších hvezdárov bez rozmýšlania vyhlásili, že sú oni božského póvodu. A ešte aj v tom našom “Veku Modzgov” privrženci vyvynuvánia musia dopustit, že sú oni božského zariadenia, a že múdrost v nich je nadludská, predci musia aj to uznat, že sú oni ludského sriadenia. 

     A ten fakt, že v tom dalekém čase ludia mali tolko rozumnéj spósobnosti vypracuvat také dielo božského zriadenia, jako velmi málo ludi bolo dnes v stave vykonat s príkladom pred nima a s tyma najnovšíma vedeckýma pomóckámy pri ruke, to dokazuje, že náš “Vek Modzgov” vyvynuje viac sebeklamu, néz okolnosti a faktá by ukazuvali.

 Pyramid Passages.

Pyramid Scientific Features.

     Tie vynálezy, ktoré sú nám tak vzácné, a ktoré sú uznamé za dókaz toho, že toto je ten “Vek Modzgov” sú [159] naozaj velmi modernné, a skoro všetky došli behom ostatného stoletia, a medzi tyma najvážnejšima sú tie z ostatných tridcat rokov; na príklad užívanie pary a elektriky, pri telegrafe, zeleznicách a lodoplavbe, a pri strojoch rozličných fabrík. 

     Jestli tieto sú dókazy rostenia moci modzgov, tak tento “Vek Modzgov” je len v počatí, a rozumné nasledovánie je, že budúcé stoletie bude videt rozličné zázraky, jako niečo každodenného; a pri takomto rýchlém rostení, kde by sa to skončilo?

Discoveries are often made
by "accident."

     Niektorý najrozumnejší ludia na svete a najhlbší myslitelia, neni sú vynálezci vóbec. A niektorý vynálezci sú tak nízko ohladom intelligencia, že sa všetci divia, jako oni mohli sa potknút do toho vynálezu, ktorý vynašli. Tie velké prvotiny (elektrika, parná sila, atd.), ktoré mnoho ludí prez mnoho rokov vypracuvalo, zariadilo a popravilo z času na čas, boli vynajduté skrze náhodu, takrečeno bez napínania rozumu, a zvatša bez toho, že by jich boli hladali.

Gutenberg Press

The invention of printing began the increase of knowledge.

Modern inventions indicate sharper perception and increased education, but NOT increased brain capacity.

     Školy a kollegie nezvatšujú ludskú spósobnost, ale urobia cvičenie rozumu viac všeobecné, a tak napomáhajú vyvinuvat spósobnost už jestvujúcú. A jako vedomost sa stane viac všeobecnou, a knihy viac obyčajné, to pokolenie majúcé jich má velkú prednost pred tým predošlým; [160] nie len je teraz tisíc myzlitelov oproti jednomu pred tým, ktorý jeden druhého napomhájú v myšlienkách, ale aj každé pokolenie má skrze knihy všetkú skúsenost jeho predkov, okrem svojej vlastnéj. 

     Výchova a tá chválihodná ambicia, ktorá obyčajne je sprevádzá, podujímanie, a to pránie byt výtečným a uznaným, napomáhané skrze zaznačenie a opisanie vynálezov v denníkoch, všetko to rozčulilo a objasnilo ludský pochop, a každému dalo možnost niečo vynájst, niečo ku dobrému a pohodliu spoločnosti. Preto my tvrdíme, že modernné vynálezy, hladiac na ne z ludského stanoviska, učia nás, nie že spósobnost rozumu vzrástlo, ale že pozoruvánie je ostrejšie z prirozených príčin.

"Many shall run to and fro"

"Knowledge shall
be increased"

"A time of trouble such as never was"

     Dla toho plánu zjeveném v jeho Slove, Boh cielil dovolit zlé (hriech) a trápenie opanuvalo a utlačuvalo svet prz šest tisíc rokov, aby v sidmom tisícu všetky veci napravil, a zlé zničil—zničiac ho a jeho následky skrze Ježiša Krista, koho on vopred ustanovil na toto dielo. 

     Preto, jak šest tisíc rokov kraluvániea zlého sa končit počalo, Boh privolil okolnostám oblahčit vynálezy v skúmání jeho Knihy Zjevenia a Knihy Prírody, a tiež v pripravení strojních a mechanických složení, ktoré by boli užitočné v požehnání a poždvihnutí človečenstvat prez Vek Millenniálný, ktorý asi teraz sa má začínat. 

     Že toto bol plán Boha, vysvitne to z prorockého svedoctva: 

“O Daniele, zastav slová, a zapečad knihu, až do času konca; mnohý budú behat sem a tam, VEDOMOST (nie spósobnost) bude veliká,” 

“a žiadon z tých podlých nebude rozumet (cesty a plán Božé) [161] ale múdrí budú rozumet”; 

“a vtedy bude čas nepokoju, jaký nebol od kedy národ národom je, až do toho času.”—Dan. 12:1, 4, 10.

     Dálej, Boh predvidel a predpovedal čo svet ešte nepochopuje, že jeho najvyranejšie požehnania by uviedli vo vatšie zlé, keby boli dané takým, ktorých srdcia sú neni v sú hlase s tima spravedlivými zákonámy všeho sveta. 

     Konečne uvidíme, že prítomne požehnánie Božie, ktoré on dovoluje, je zkusujúcé poučenie v tejto veci, a móže nám slúžit za príklad v princípe večnosti—tak pre anjelov, jako aj pre napravených ludí. Jako to móže byt, len jednoducho udáváme:

The poor are poorer.

     A jestli vezmeme do ohladu tie nerovné osobné spósobnosti ludí, neni to možné ináče, než že následok vynálezu prácof sporných mašín musí, ked sa rozčulenie utíší, zapríčinit, že bohatý bohatne a chudobný chudobnie. Panujúcí smer je ku monopolu a seba pozdvýhnutiu, čo klade všetky vý hody do rúk tých, ktorých spósobnost a prirozené výhody sú priaznivéjšie.

"Day of Preparation"

     Ked by tie výhody práco-sporných strojov a modernných zariarení bolo rovnako rozdelené, následok [162] by bol, nie za dlhý čas, že by sa velmi zkrátili hodiny práce, a predlžil čas postávania. Postávanie je to najnebezpečnejšie pre upadlých.

     Ked by nebolo bývalo potreby práce a potu tváre, upadnutie nášho pokolenia by bolo bývalo mnoho chytrejšie, než naozaj bolo. Postávanie je matka hriechu; a zneho istotne nasleduje morálné a telesné upadnutie. Preto tá múdrost Božia, ktorá podržala to požehnánie až do času určeného s jejich uvedením, a stým pripravila to Millenniálné kralovánie požehnánia. 

     Pod kraluváním nadprírodnéj vlády Královstva Božieho, nie len že požehnánie bude rovnako rozdelené medzi ludmi, ale aj odpočinok bude tak sporádaný skrze tú samú vládu, že jeho následky budú dobrotivé a budú smeruvat ku zdokonaleniu, morálnému a telesnému.

     Prítomné množenie vynálezov a iných požehnaní vzrastajúcéj vedomosti je dovolené v tomto dni “pripravuvánia” a dójde na tak prirozený spósob, že ludia si myslia, že je to preto, lebo toto je ten “Vek Modzgov”; ale zajiste bude to dovelené, že konečne sa to ukáže vo velkéj miere znepokojujúcé pre tých múdrých filozofov. 

     Je to práve to množenie tých požehnaní, ktoré už začiná donášat na svet čas nepokoja, ktorý bude taký, jaký nebol nikdy, od kedy národ národom je.

     Takto človečenstvo sa rýchlo množí, kdežto potrebe jeho práce je vždy menšia; a tý filozofi toho [163] “Veku Modzgov” majú pred sebou hádku, postarat sa zamestnanie a udržánie tejto velkéj a rýchlo vzrastajúcéj triedy, ktorej služba, zvatša vykonaná skrze stroje, je nepotrebná, ale ktorých potreby a žadosti nemajú hranice. Rozlúštenie téjto hádky, jako týto filozofi konečne musia privolit, prevyšuje jejich spósobnost.

     Nie do tial kým kralovánie Millenniálné na novo zapíše zákon Boží do napraveného srdca ludského, bude v stave človek pochopit uživanie úplnéj slobody bez škody a nebezpečia.

     Ked ten Princ (knieža) Pokoja stane v jeho práve, velký pokoj bude nasleduvat. Potom tý divé a bojujúcé sily uznajú vážnost toho “Jehovy Pomazaného” “sláva Pána bude odkrytá, a všetko telo bude ju videt spolu”; a “v kraluvání Krista takto počatém setky rodiný zeme budú požehnané.”

     Do teraz ale len svatý móžú videt, a len múdrý nebeskou múdrostou móžú pochopit toto; lebo “to tajemstvo Božie je u tých, ktorý sa jeho bojá; a on jim ukáže jeho smlúvu.” (Žalm. 25:14.) Vd’aka Pánu Bohu, [164] že bárs všeobecná vedomost je vatšia, on sa aj postaral, aby jeho dietky nemuseli “byt bez ovocia v poznaní Pána” a v ocenení jeho plánov. 

     Askrze toto ocenenie jeho Slova a plánov sme v stave rozoznat a sa protivit tým darebným rozumuváním a bláznivým tradíciám ludí, ktoré protirečia Slovu Božiemu.

     Tieto veci Biblia nás učí jasne, od počiátku až do konca, a toto učenie sa zrovna protiví učeniu Vyvynutia; alebo, lepšie ešte, také “bublinky vedy, falošne tak zvané” sú v mocnom a zmeritelnom protivníctve so Slovom Božím